MIREK TÓDA , redaktor denníka SME
ODESA. Mladí muži postávajú na schodoch. Jeden drží v ruke sokola, druhý opicu. Popri nich skáče na špeciálnych kozmických topánkach mladá Odesanka.
Stánkari sa tam snažia predávať námornícke pruhované tričká a mojito za euro a pol. Nikde nie je väčšia šanca zarobiť si na turistovi ako tu.
Iné mestá sa pýšia katedrálami a námestiami, v treťom najväčšom meste na Ukrajine sú to Potemkinove schody.
Ak by ste mohli navštíviť iba jedno miesto v Odese, tak by to malo byť týchto 129 monumentálnych schodov.
Schody z filmu
SME u susedov
pondelok – rozhovor
utorok – čo treba vidieť
streda – očami umelca
štvrtok – príbeh úspechu
piatok – čo ich trápi
Nič nepreslávilo miliónové prístavné mesto ako scéna zo schodov vo filme Krížnik Potemkin od Sergeja Ejzenštejna.
Epizóda vzbury námorníkov zohrala veľkú úlohu v boľševickej revolúcii a zapísala sa aj do dejín svetovej kinematografie ako jeden z najvydarenejších filmárskych kúskov.
„Predstavte si, že my sme si ten film pred tromi rokmi mohli pozrieť priamo na Potemkinových schodoch,“ rozplýva sa Irina Jakovlevová.
„Vtedy sa v Odese práve začínal prvý ročník filmového festivalu a Krížnik Potemkin bol na schodoch s výhľadom na more jedným z jeho najväčších zážitkov,“ spomína Irina, ktorá teraz pracuje pre festival, čo má ambíciu stať sa „Cannes východu“.
Aj tento júl sa počas festivalu dajú niektoré filmy vidieť v noci pod holým nebom. A príjemné dláždené bulváre vo francúzskom štýle plné domácich a turistov najmä z Ruska dávajú mestu ležérnu svetácku atmosféru.
Odesa má pritom len niečo cez dvesto rokov, cárske Rusko si z nej chcelo urobiť námornú bránu v Čiernom mori. Alexander I. jeho vedenie zveril francúzskemu vojvodovi de Richelie a jeho vplyv v meste cítiť dodnes. To sa mu poďakovalo aj tým, že jeho socha čnie na konci Potemkinových schodov.
Samozrejme, viac ako za filmom sa do Odesy na juh Ukrajiny chodí na pláž.
Párty v Arkadii
Mesto ich má viac, tou známejšou je Arkadia. Môžete si tam vybrať neupravenú pláž s kamienkami alebo takú, ktorá je súčasťou luxusného baru s pieskom.
Zlé jazyky a niektorí sprievodcovia hovoria, že je tam viac odpadkov ako piesku, situácia sa však zlepšila.
V hlavnom meste nočnej zábavy Odesy je pomerne čisto a veľmi živo. „Niektorí chodia rovno sem, a rovno za ženami,“ rozpráva mladý Odesan Jurij Basjuk.
Ukrajinky majú povesť najkrajších žien na svete a s tým súvisí aj temnejšia stránka mesta, ktorú má spoločnú aj s blízkym Krymom.
Potemkinove schody sú najväčším symbolom Odesy.
Sexmisie v Odese
„Sexturizmus je stále populárny, hoci je ho menej,“ hovorí Basjuk, ktorý pracuje pre miestnu mimovládku Cesta domov, ktorá sa venuje obetiam AIDS.
Začali sa objavovať najviac v 90. rokoch, keď si mnohí nevedeli nájsť prácu či prišli o domov a dali sa na drogy či prostitúciu.
„Tá je síce ilegálna, ale kto chce, stačí, aby si priplatil u taxikára a ten už vie, kam ho treba odviezť.“
Do Odesy tiež stále chodia hľadať manželky bohatí západniari, čo živí viacero pochybných svadobných agentúr. Agentúry Odessa Diamonds či Fortune majú profesionálne webstránky, na ich adresách v Odese sme však našli len prázdne schránky.
„Mnohé z nich fungujú ako podvod,“ hovorí Irina Jakovlevová, ktorá pre jednu z agentúr pracovala ako prekladateľka.
Pláž Arkadia.
„Základným podvodom je to, že Ukrajinky sa tvária, že nevedia po anglicky, a preto si záujemcovia zaplatia aj prekladateľa. Končí sa to tak, že zisk sme si rozdelili pol na pol,“ rozpráva Irina. Väčšinou po pár dňoch nakupovania sa Odesanky s bohatým nápadníkom rozídu. „Samozrejme, že to niekedy končí aj úspechom,“ smeje sa Irina.
Ak je Odesa v niečom na prvý pohľad iná, tak je to pohodovejší životný štýl a zmysel pre humor.
Prvý apríl býva v meste festival Humorina, na ktorý sa schádzajú ľudia z celej Ukrajiny. „Sme určite hlavné mesto humoru, ale kedysi to bývalo ešte lepšie, kým neodišli židia,“ rozpráva lokálpatriot Basjuk.
Podobne to vidí aj Marina Vorontjuková, ktorá učí medzinárodné vzťahy na Odeskej univerzite. „Zbožňujem tie nízke odeské domy so židovskými dvormi vnútri, kde sa kedysi odohrával všetok život.“
Mesto chce lákať aj na nový filmový festival, ktorý sa odohráva aj pod holým nebom.
Život na židovskom dvore
Odesa bola kedysi tretím najväčším mestom so židovskou populáciou na svete a v jednom z takých posledných starých dvorov stále žije Michael Raškovecky, kde sa stará o miestne židovské múzeum.
„Mali sme tam studňu, záchod, namiesto klímy sa chodilo na dvor, kde sme sa hrali a rodičia debatovali,“ rozpráva pravý Odesan Raškovecky.
„Po New Yorku a Varšave sme mali najväčšiu židovskú komunitu, samozrejme, pogromy a neskôr holokaust a nakoniec emigrácia do Ameriky či Izraela to zmenili.“
Namiesto 50 synagóg zostali len dve. Pred jednou predávajú kóšer falafel. Stojí toľko ako mojito v prístave. Pätnásť hrivien.
Ukrajinky majú povesť najkrajších žien a to láka do Odesy západniarov.
„Odesa ako jedna z mála ruských miest bola otvorená pre všetkých, vrátane židov, ktorí húfne prúdili do mesta a v čase najväčšieho rozmachu ich tu žilo okolo dvestotisíc. Väčšina z nás bola veľmi svetská a nechodila do synagógy,“ hovorí Raškovecky a spomína na časy, keď v Odese žil spisovateľ Isaac Babel, ktorý vo svojich poviedkach písal aj o odeskej štvrti Moldavanka a jej vládcovi, židovskom gangstrovi Beňa Krikovi.
Komunisti však Babela nechceli ani po smrti. „Babelove pozostatky sa nikdy nenašli, na odeskom židovskom cintoríne však dala postaviť jeho rodina pomník s jeho menom. Aj ten zničili a cintorín zrušili,“ rozpráva Raškovecky o jednom z najslávnejších rodákov z Odesy.
Odesa má len niečo vyše dvesto rokov, a napriek tomu je to jedno z najzaujímavejších miest na Ukrajine.
12. stolička
Od Babela je veľmi blízko k odeskej spisovateľskej dvojici Iľfovi a Petrovi, ktorých humor ospevoval aj Július Satinský či Milan Lasica.
Odesa, ktorá má stále veľmi blízko k ruskej kultúre, je na svoju literárnu históriu veľmi hrdá.
Mnohí sa v Deribasovskom parku radi zastavujú pri pamätníku spisovateľskej dvojice, ktorým nie je nič iné ako stolička, ktorá pripomína ich slávny satirický román 12 stoličiek.
Podľa príbehu, v jednej z nich boli skryté rodinné šperky a hlavný hrdina vyráža po Sovietskom zväze hľadať tú s pokladom.
„Odesa má určite veľmi blízko k Rusku, nepovedala by som však, že sme proruskí. Jednoducho sme len otvorenejší voči ostatným a zároveň iní ako zvyšok Ukrajiny,“ rozpráva politologička Marina Voronťjuková.
Miliónový prístav pri Čiernom mori má pláže aj bulváre v európskom štýle.
Odeský štát v štáte
V Odese tradične vyhráva Strana regiónov prezidenta Viktora Janukovyča, ktorý sa netají príklonom k ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi.
„Aj ona tu však stráca pôdu pod nohami. Kedysi sa starala o regióny, teraz ide všetko do Kyjeva,“ rozpráva Basjuk.
Pravdou tiež je, že Odesania si žijú svojím vlastným životom. „Nás veľmi nezaujíma politika v Kyjeve, neprežívali sme ani oranžovú revolúciu, keďže sme zamestnaní tým, čo sa deje u nás, sme štát v štáte,“ smeje sa prekladateľka Jakovlevová.
Kde inde ako v Odese, hlavnom meste gangstrov, nájdete vtipné múzeum kontrabandu, ktoré ukazuje, ako sa v odeskom prístave pašovalo. A kde inde ako v Odese sa stal politikom človek, ktorého Američania považujú za kyberzločinca, ktorý viedol medzinárodný gang vykrádačov kreditných kariet.
Keď sa postavíte na vrchol Potemkinových schodov a pozriete smerom k moru, uvidíte vysoký, nie príliš pôvabný hotel Odesa. Stretnutie kyberzlodejov pod vedením mladého Dmitrija Golubova, dnes lídra Internetovej strany, kedysi prebehlo práve tam.
„Ak neporozumiete odeským gangstrom a ich životom, nepochopíte ani históriu mesta,“ cituje britský novinár Misha McGlenny vo svojej knihe Temný trh odeského kronikára.
„Ja by som to až tak čierno nevidel,“ rozpráva Basjuk. „Golubov je celkom príjemný chlapík a robí dobré veci, ako napríklad rozháňa dílerské miesta mafiánov v kostýmoch zo Star wars.“ To inde na Ukrajine neuvidíte.
Prečítajte si rozhovor
Vitalij Kličko: Ukrajinská politika je box bez pravidiel
