Pravdepodobnosť, že od neho dostane iný boxer knockout, presahuje 87 percent. Viacnásobný svetový šampión v kickboxe aj boxe v ťažkej váhe má cez dva metre a napriek tomu bolo jeho podanie ruky prekvapivo jemné. Tvrdí, že svoj najťažší zápas teraz vedie v ukrajinskej politike. „Nebojuje sa tam fér, ale stále ma to motivuje vyhrať,“ povedal v rozhovore pre SME najpopulárnejší ukrajinský politik VITALIJ KLIČKO.
MIREK TÓDA , redaktor denníka SME
Ako to, že ste sa ešte nepobili v ukrajinskom parlamente?
„Obávam sa, že tí borci v parlamente majú takú podpásovú techniku, že by to bolo veľmi nebezpečné.“
Čo si myslíte o kolegoch vo „Verchovnej rade“?
„Prišli sme do parlamentu pracovať hlavou, nie päsťami. A ten, kto nevie pracovať hlavou, sa to snaží robiť päsťami. Politici, ktorí nevedia zmeniť názory svojho oponenta slovami, nemajú budúcnosť.“
Horšie ako bitky je, že poslanci majú imidž skorumpovaných politikov platených oligarchami. Je ich vplyv taký veľký?
„Je obrovský. Takmer celá ekonomika našej krajiny závisí od oligarchov. V európskych krajinách najväčšiu časť príjmu tvoria malí a strední podnikatelia, tu ich takmer nemáme. Oligarchovia kontrolujú celý priemysel. Máme tu taký ukrajinský know-how v čase krízy, že keď v ostatných krajinách prichádzajú o zisky, tak na Ukrajine sa za posledné roky počet oligarchov či miliardárov zdvojnásobil. Ako je to možné? Politika je prepojená s biznisom. Najväčší nepriateľ Ukrajiny sú monopoly a obrovská korupcia.“
Prečo si myslíte, že dokážete zmeniť tento systém?
„Ak sa o to nepokúsime, tak stratíme šancu zmeniť našu krajinu a nakopnúť ekonomiku, ktorej HDP padá dole. Chcem žiť v tejto krajine a preto ju chcem zmeniť.“
Kedy sa boxer Kličko rozhodol vstúpiť do politiky?
„Bol to dlhý proces. Pred dvadsiatimi rokmi sme všetci snívali, že budeme žiť v modernej európskej krajine. Ten čas prebehol tak rýchlo a vidíme, že nič sa nezmenilo, namiesto ukrajinskej nezávislosti sme od mnohého závislí. Veľkú časť života som strávil na Západe, v Spojených štátoch či v Nemecku, kde funguje normálny život, stále som sa pýtal, prečo to u nás nejde. Preto sme sa s ľuďmi v rovnakom veku a s rovnakou víziou rozhodli založiť stranu. Zúčastnili sme sa na voľbách, nemali sme zlý výsledok.“
Západu ste navrhli, aby uvalil na režim prezidenta Viktora Janukovyča sankcie, prečo?
„Janukovyč tvrdí, že podporuje integráciu Ukrajiny s Európou, v tom istom čase však máme politických väzňov, obrovskú korupciu a nulové reformy. Nie je tajomstvom, že mocní ukrajinskí politici posielajú svoje peniaze na Západ. Ich deti tam študujú. Keby ich Európa trestala za to, že porušujú pravidlá, napríklad zákazom cestovania či ekonomickými sankciami, tak by si to rozmysleli. Niekedy mám pocit, že európski politici svojím prístupom k Janukovyčovi akoby dávali vlkovi vegetariánsku lekciu, aké zlé je mäso. Nútia ho jesť zeleninu, ale on sa narodil, aby jedol mäso. Jedinou cestou, ako zničiť systém, je nová vláda a tlak zo Západu.“
Vracia Janukovyč Ukrajinu späť do Kučmových čias?
„Odkedy nastúpil, naša krajina smeruje k autokracii.“
K Putinovskému Rusku?
„Tým istým smerom. Chcel by byť ako Putin, ale to nemôže, nemá toľko ropy ani plynu. Zaujímavé, že aj oligarchovia sú z Janukovyča znepokojení, pretože pretláča svoju „rodinu“. Pozrite sa na 27-ročného miliardára Sergeja Kurčenka, pri ktorom nikto nerozumie, ako sa dostal k peniazom. Kontroluje biznis s ropou aj plynom. Ľudia hovoria, že je to tvár rodiny a blízky priateľ Janukovyčovho syna. Oligarchovia sa boja, že prídu o aktíva. Pravidlá sa menia často a ten, kto ich mení, ich môže odstaviť od príjmov. Všetky dôležité pozície sú z Donecka. Nie je to o profesionalite, ale lojalite.“
Spomenuli ste politických väzňov. Je ňou aj expremiérka Julia Tymošenková, ktorej sa chce Janukovyč pomstiť?
„To je jasné. Poslali ju do väzenia za plynové dohody s Ruskom. Tie síce neboli dobré pre Ukrajinu, ale nemôžete politika trestať za zlé politické rozhodnutia väzením.“
Ako boxer väčšinou Vitalij Kličko vyhráva, v politike je to zatiaľ zmiešané. Súboj o starostu Kyjeva prehral dvakrát, v parlamente má druhú najsilnejšiu stranu.
FOTO: SME - VLADIMÍR ŠIMÍČEK
Je možné mať lacnejší plyn z Ruska, ak sa vydá Kyjev k Európskej únii?
„Sme obrovský konzument plynu, mali by sme vynoviť naše technológie a obrátiť sa k bezpečnejšej energii. Máme dosť veľký potenciál vo vlastnej rope a najmä v bridlicovom plyne.“
Nie je to len bublina?
„Určite nie. Už sme podpísali napríklad kontrakt s britskou Shell. Máme veľký potenciál, ale nevyužívame ho. Tým najväčším je poľnohospodárstvo. V tom máme najväčšie možnosti na svete. Máme obrovské úrodné pláne a kvalitnú černozem, ale leží ladom. Ak cestujete krajinou, vidíte, že farmári nemajú dobré stroje a prostriedky na rozvoj. Potrebujeme investície a jasné pravidlá, aby sme ich neodradili.“
S tým by mohlo na jeseň pomôcť podpísanie Asociačnej dohody medzi Ukrajinou a Európskou úniou. Tomu však bránia politické dôvody, najmä Tymošenkovej prípad. Myslíte, že si to Janukovyč uvedomuje?
„Janukovyč síce niečo vyhlasuje, v skutočnosti mu vyhovuje status quo. Takto zarobí najviac peňazí.“
Ste skeptický voči podpisu?
„Dúfam, že k nemu dôjde. Krok za krokom by Kyjev musel robiť reformy a plniť svoje záväzky a ako opozícia by sme to spolu s našimi európskymi partnermi kontrolovali.“
Vláda v Kyjeve balansuje, raz hovorí, že chce ísť do Únie, potom koketuje s ruským eurázijským projektom (colná únia s Bieloruskom a Kazachstanom). Patrí Ukrajina do Európy?
„Na sto percent sme európska krajina. Historicky aj geograficky. Vyše 60 percent Ukrajincov si želá integráciu s Úniou, žiť s európskym životným štandardom a pravidlami. To politici sa snažia rozdeliť krajinu tým, ako hovoria, že sme iní. Viac ako šesť miliónov Ukrajincov pracuje v zahraničí a 70 percent mladých Ukrajincov sníva o živote za hranicami.“
„A teraz vám poviem svoje tajomstvo: musíte veriť svojim snom,“ rozpráva tínedžerom Vitalij Kličko.
FOTO: SME - VLADIMÍR ŠIMÍČEK
V športovej kariére ste vyhrali takmer všetky zápasy, len dva zo 45 vám nevyšli. V politike je to iné, nemôžete sa spoliehať len na seba. Vyhovuje vám to?
„Je to oveľa ťažšie, pretože v ukrajinskej politike neplatia jasné pravidlá. Ak by sme ju prirovnali k boxu, tak ide o súboj bez pravidiel. Keď v športe porušíte pravidlá, hneď vás diskvalifikujú, v politike to neznamená nič.“
Aj vaša žena vás odrádza od politiky a chce, aby ste zostali pri boxe. Je to nebezpečné?
„Ukrajinská politika je bez pochýb nebezpečná. Pozrite sa na Tymošenkovú, na ostatných politických väzňov. Je nebezpečné, keď sa snažíte zastaviť toky, ktorými sa zarábajú miliardy. Verím však, že to môžeme zmeniť, a to mi dáva silu.“
V rebríčkoch popularity ste sa dostali na čelo a špekuluje sa, že pôjdete do prezidentského súboja proti Janukovyčovi v roku 2015. Už ste sa rozhodli?
„Je príliš skoro špekulovať. Máme veľa kandidátov, ktorí chcú byť prezidentom, najdôležitejšie však je, aby sme v opozícii vybrali takého, čo bude mať najväčšiu šancu.“
Veríte v silnú opozíciu, nie je však chybou, že ste sa spojili aj so xenofóbnou stranou Sloboda?
„Sme úplne iná strana, máme iný program. Spája nás boj proti Janukovyčovmu režimu, pre ktorý koordinujeme svoje aktivity.“
Ale je možné to skúsiť aj bez tých divných ľudí, nie?
„Chápeme, že xenofóbia je zlá. Nie je dôležité, akým jazykom rozprávaš, či aké vyznávaš náboženstvo. Sme si istí, že musíme zjednotiť krajinu, aby sme rýchlo mohli zmeniť budúcnosť.“
K.O. dal 41-krát, sám ho nedostal.
FOTO SME - VLADIMÍR ŠIMÍČEK
V boxe ste zvyknutý vyhrávať, v súboji o kyjevského starostu ste dvakrát prehrali, je politika ťažšia?
„Som si istý, že to bolo zlé rozhodnutie. Dôležitejšie, než ako volili ľudia, bolo, ako sa počítali hlasy. Politika nie je jednoduchý zápas, ale ja sa nikdy nevzdávam a chcem pokračovať, pretože žiadny zápas - žiadna výhra. Veľa ľudí vie o mojich víťazstvách, ale tie prvé zápasy som prehrával. Po nich si treba urobiť dobrú analýzu a potom sa staneš oveľa silnejším, preto stále pokračujem v politike.“
Je pre vás šport stále dôležitý?
„Dobrá kondícia je pre mňa stále veľmi dôležitá, cvičím každé ráno v posilňovni takú hodinu a pol.“
Pred rokom ste vypredali v Moskve olympijský štadión, kde ste porazili Nemca Manuela Charra, kedy bude ďalší zápas?
„Uvidíme. Teraz mám nonstop súboje každý deň.“
Narodili ste sa vplyvnému vojakovi, s ktorým ste veľa cestovali. Vždy ste chceli byť boxer?
„Na jednej vojenskej základni v Československu do našej triedy prišiel jeden tréner, ktorý sa spýtal, kto chce boxovať a bolo rozhodnuté. Rozmýšľal som však, že budem aj pilot či vojak ako môj otec.“
Váš brat je tiež slávny boxer, bili ste sa doma?
„Nezápasili sme, pretože som starší o päť rokov a bolo mu jasné, že by nemal šancu. (Smiech).“
