MOGADIŠO, BRATISLAVA. Pred troma rokmi boli somálski piráti na vrchole.
Prepadávali niekoľko lodí denne a na výkupnom za rukojemníkov z celého sveta zarábali milióny eur. Pre mnohých Somálčanov išlo o jedinú možnosť, ako si v chudobnom regióne zarobiť.
Podľa OSN sú časy somálskych pirátov minulosťou. V posledných dvoch rokoch sa im darilo menej a tento rok neprepadli ešte ani jednu loď.
Bývalí piráti si našli iný obchod, teraz pomáhajú zahraničným lodiam, ktoré v somálskych vodách nelegálne lovia ryby.
Pobrežná hliadka
Útoky pirátov začali vo veľkom v roku 2005. Vtedy sa zameriavali len na plavidlá, ktoré boli blízko pobrežia.
Sféra vplyvu sa však časom zväčšovala a v roku 2010 už bežne útočili aj na veľké tankery v Adenskom zálive, Arabskom mori či Indickom oceáne, dôležitých námorných cestách.
S čoraz väčším vplyvom sa zmenilo aj ich poslanie.
Dodnes sa väčšina somálskych pirátov považuje skôr za akúsi neoficiálnu pobrežnú hliadku. A kedysi to aj platilo, práve oni chránili somálske vody pred nelegálnymi rybármi a spoločnosťami, ktoré nikým nekontrolovaný priestor využili ako lacné smetisko.
Do oblasti vraj vyhadzovali aj vyhorený rádioaktívny odpad z Európy.
Časom však piráti a miestni vodcovia zistili, že na ochrane pobrežia sa dá aj zarobiť. V roku 2010 sa im podarilo na výkupnom vyjednať takmer 180 miliónov eur.
Ich útoky však ohrozovali obchodné záujmy vyspelých krajín. Ako prvá vyslala bojovú loď India, neskôr sa pridala aj Čína, Rusko, USA či európske štáty.
Pirátov postupne vytlačili a dnes medzinárodné spoločenstvo kontroluje oblasť s rozlohou osem miliónov štvorcových kilometrov.
Zmenili biznis
Aj preto sa museli bývalí piráti poobzerať po inej práci. Zdá sa, že viacerí z nich ju našli u tých, proti ktorým kedysi bojovali – na nelegálnych rybárskych lodiach.
„Keďže únosy lodí zlyhali, toto je teraz náš zdroj obživy,“ otvorene priznal Bile Hussein, veliteľ pirátskej bunky pre agentúru AP.
Najviac takých lodí pochádza z Iránu a Jemenu, menšie posádky tu majú aj čínske, kórejské a európske spoločnosti.
Podľa monitorovacej správy OSN sa čoraz viac pirátov zapája aj do pašovania zbraní, drog a dokonca aj obchodu s ľuďmi. Podľa expertov organizácie za to môže najmä somálska vláda, ktorá je príliš slabá, aby v oblasti zaviedla poriadok, problémom je aj rozšírená korupcia.
Napriek tomu, že v tomto roku ešte piráti nezajali žiadnu loď, na svoje prepustenie stále čaká asi 40 rukojemníkov, niektorí z nich už viac ako dva roky.
Keďže posádky zajatých lodí pochádzajú z chudobných krajín, nemajú na výkupné.
„Už sme sa obrátili na všetkých na tomto svete, aby zaplatili výkupné. Nikto nás nepočúval,“ povedal pre BBC jeden z príbuzných námorníka, ktorého loď zajali piráti ešte koncom roka 2010.
