V sobotu uplynie 60 rokov od konca kórejskej vojny.
SOUL, BRATISLAVA. Keď si Hong Čong-sun brala v roku 1943 svojho manžela, sotva ho poznala. Manželstvo dohodli rodičia, no pár bol šťastný aj tak, narodili sa im dve deti.
V roku 1950 vypukla na Kórejskom polostrove vojna a jej manžel musel narukovať do juhokórejskej armády.
Odvtedy ho nevidela. No stále verí, že sa raz stretnú.
Pozerá hodiny na bránu
Ako napísala agentúra AP, nikdy sa znovu nevydala. Nikdy sa nepresťahovala z ich domu, aby ju jej muž, o ktorom vie iba toľko, že bol cez vojnu v severokórejskom väzení, mohol ľahko nájsť.
Každý deň cez okno hodiny hľadí na bránu, či sa nevracia. „Chcem mu len povedať, čakala som ťa doteraz,“ povedala 88-ročná žena reportérovi.
Dnes uplynie 60 rokov od podpísania prímeria, ktoré ukončilo boje medzi dvoma Kóreami a ich spojencami.
Na 38. rovnobežke vytvorili v súčasnosti najstráženejšiu hranicu na svete. Nie je dovolené sa navštevovať, telefonovať ani písať si listy.
Počas vojny utieklo zo severu na juh a opačne od 400 do 650-tisíc Kórejčanov. Aj preto sa státisíce rodín na oboch stranách rozdelili. Jeden odhad hovorí, že v roku 1991 žilo sedem miliónov Kórejčanov, ktorí mali príbuzných na opačnej strane. Štáty majú dokopy 75 miliónov obyvateľov.
V roku 2000, keď sa napätie na polostrove znížilo, umožnila Severná Kórea po desaťročiach prvé stretnutia príbuzných. Do programu sa prihlásilo 128-tisíc Juhokórejčanov.
V nasledujúcich rokoch vyžrebovali šťastných 18-tisíc, ktorí sa s príbuznými stretli osobne, ďalších sedemtisíc aspoň cez videohovor.
Severná Kórea za to, aby takéto stretnutia (dokopy ich bolo osemnásť) boli každý mesiac, žiadala 500-tisíc ton ryže a 300-tisíc ton hnojív. Po útoku Pchjongjangu na juhokórejskú loď v roku 2010 návštevy prestali.
Staršia ako matka
Neoficiálne sprostredkúva stretnutia Šim Ku-sob z asociácie oddelených rodín. Podarilo sa mu spojiť 60 príbuzných, väčšinou v Číne, cez agentov.
Ako hovorí pre Korea Herald, ľuďom dáva sedatíva, pretože mnohí stretnutia po 60 rokoch nezvládnu.
„Jedna matka plakala a skolabovala, keď sa v Číne stretla so svojou dcérou, ktorá pre chudobu a ťažký život vyzerala ešte staršia ako ona,“ vravel pre denník.
Šesť desaťročí od konca bojov (vojna doteraz nebola ukončená) umierajú poslední ľudia, ktorí si na svojich príbuzných na druhej strane pamätajú. Zo 128-tisíc, čo sa prihlásili do programu, už nežije 56-tisíc. Každý mesiac z nich ubúdajú ďalšie stovky.
„Do piatich rokov takmer všetci z nich zomrú. Preto zúfalo hľadám spôsoby, ako pomôcť rodinám stretnúť sa ešte pred smrťou,“ dodal Šim.
V to dúfajú i tisícky osemdesiatnikov. Stačilo by jedno stretnutie. „Ak ho do smrti uvidím, hoci len raz, nebudem nič ľutovať,“ nestráca nádej ani Hong Čong-sun.
