Niektoré veci v Európe mi po sedemročnej izraelskej skúsenosti prídu zvláštne. Rôznorodosť je však požehnaním.
Izraelčanom by prišli niektoré európske zvyky zvláštne. Rozmanitosť je však obohacujúca.
Tento zápisník bude mať podtitul rakúsky. Odohráva sa vo Viedni, kde som si uvedomila, ako takmer sedem rokov intenzívnej izraelskej skúsenosti poznačilo môj pohľad na isté veci.
Po rokoch v systéme, pre ktorý je typické kreatívne porušovanie nepísaných pravidiel, ma prekvapilo, že ľudia nastupujú organizovane do dopravných prostriedkov a pokojne stoja v radoch.
To v Izraeli nehrozí. Lebo Izraelčanom chýba trpezlivosť a pravidlá sú predsa na to, aby sa porušovali. Pre moju dcéru bola rakúska disciplinovanosť šokom. Pýtala sa nás, či sú ľudia v metre vojaci, keď tak pekne stoja.
Čo zase šokovalo mňa bolo to, že viedenský čašník nás zdvorilo, ale prakticky vyhodil od stola, na ktorý kvapkala môjmu dieťaťu zmrzlina. V Izraeli by to nikoho nevzrušovalo a neviem si predstaviť, že tamojší rodičia by pokojne vstali od stola a dali čašníkovi za pravdu.
Adorácia dieťaťa a pocit, že za svoje peniaze môžem aj zašpiniť stôl, sú v Izraeli oveľa silnejšie. A ľudia v službách to veľmi dobre vedia. Preto sú ochotní diskutovať o jedálnom lístku, preto sa usmievajú a nielen vtedy, keď im dávate sprepitné.
Na cestách si uvedomujem, ako hlboko sa už vo mne zakorenila moja izraelská skúsenosť a ako mi už niektoré veci v Európe prídu zvláštne. Mnohé sa mi aj vybavuje a potláčané vychádza von.
Je to dobrá skúsenosť, aj keď občas frflem, lebo je to príliš komplikované.
Považujem však za požehnanie, že moja dcéra mieša a vníma izraelské a (stredo)európske bez akýchkoľvek problémov. Vo Viedni, ktorá sa kedysi pýšila toľkou rôznorodosťou, som si to uvedomila ešte silnejšie.
Je to náročné, ale je to obohacujúce. Zmes jazykov, zvykov, charakterov a pravidiel. Učí nás to akceptácii, narátania do troch, kým vybuchneme a ukazuje nám, že do dokonalosti máme ďaleko.
Rôznorodosť nás robí lepšími.