BOGOTA. Najmenej 220-tisíc životov si od roku 1958 vyžiadal konflikt v Kolumbii medzi bezpečnostnými silami, ľavicovými povstalcami a pravicovými polovojenskými skupinami.
Viac než 80 percent obetí tvorili civilisti, uvádza správa vládou vytvorenej komisie.
Konflikt v Kolumbii je najdlhšie trvajúcim a jedným z najkrvavejších v Latinskej Amerike.
Len v jeho intenzívnejšej fáze, ktorá sa začala v roku 1985, vyhnali ozbrojené skupiny z domovov 5,7 milióna ľudí. Ďalších 25-tisíc ľudí zmizlo bez stopy.
Rozsiahlu správu zverejnenú v stredu pripravilo Národné centrum historickej pamäti, vytvorené na základe zákona z roku 2011, ktorého cieľom je odškodniť obete a vrátiť ukradnuté pozemky.
Zákon predchádzal mierovým rozhovorom, ktoré v súčasnosti vedú s hlavnou ľavicovou povstaleckou skupinou, Revolučnými ozbrojenými silami Kolumbia (FARC), informovala tlačová agentúra AP.
Vrchol na prelome tisícročí
Podľa správy zaznamenali v krajine väčšinu z uvedených obetí po tom, ako sa v 80. rokoch objavili krajne pravicové milície podporované rančermi a obchodníkmi s drogami, ktoré začali bojovať proti FARC a ďalším ľavicovým povstalcom.
Centrum uviedlo, že pravicové polovojenské skupiny majú na svedomí najviac vrážd a ľavicoví povstalci viac únosov a ničenia.
Najnásilnejším obdobím boli roky 1996 až 2002, "vrchol paramilitarizmu", poznačený najväčšími masakrami zo strany milícií, najväčšími vojenskými víťazstvami FARC i neúspešnými mierovými rozhovormi.
V týchto rokoch v Kolumbii v priemere uniesli niekoho každých osem hodín a každý deň sa niekto stal obeťou protipechotnej míny.
Masakry mali na svedomí aj vládni vojaci
Násilie v krajine podľa centra ukazuje, že sa nepodarilo integrovať rôzne politické prúdy v Kolumbii do mierového boja o moc.
FARC vedie od minulého roka mierové rozhovory s vládou, pred ktorými organizácia prisľúbila zastavenie únosov pre výkupné.
Záujem o rokovania prejavila aj menšia povstalecká skupina Národná oslobodzovacia armáda (ELN).
Pravicové polovojenské skupiny zložili zbrane v roku 2006, mnohí ich členovia sa však pridali k zločineckým organizáciám, uviedla agentúra DPA.
Správa dokumentuje od roku 1980 do roku 2012 celkovo 1982 masakier, z ktorých 1166 pripisuje polovojenským skupinám, 343 povstalcom, 295 vládnym bezpečnostným silám a zvyšok neznámym ozbrojeným skupinám.
