Agentúrnu správu sme nahradili autorským článkom denníka SME.
WASHINGTON, BRATISLAVA. Edward Snowden tvrdí, že informácie o rozsiahlom americkom špehovaní zverejnil preto, aby o tom verejnosť vedela. A tlačila na politikov, aby ho zrušili.
„Nechcem žiť vo svete, kde neexistuje súkromie,“ povedal pre Guardian.
Nechýbalo veľa a Američan, ktorý stále býva na moskovskom letisku Šeremetevo, mohol otvárať na oslavu vodku s kaviárom.
V americkej snemovni v stredu kongresmani hlasovali o zrušení financovania pre program Národnej bezpečnostnej agentúry (NSA), ktorý zbiera údaje o telefonátoch miliónov Američanov.
„Vo svete po 11. septembri takéto dodatky, ktoré priamo spochybňujú sledovanie, takmer nikdy nedostanú ani jeden hlas,“ napísal novinár Guardianu Glenn Greenwald, ktorý ako prvý uverejnil materiály.
Proti prezidentovi i strane
V stredu to bolo inak.
Za to, aby NSA mohla zhromažďovať záznamy o hovoroch iba v prípade osôb, ktoré vyšetruje (a nie kohokoľvek ako doteraz), hlasovalo 205 kongresmanov. Proti bolo 217, novela teda neprešla.
Taký tesný výsledok mnohých šokoval.
Proti dodatku vyzývalo šéfstvo Republikánskej strany v snemovni, kde majú väčšinu, aj samotný americký prezident Barack Obama. Biely dom urobil v utorok výnimočný krok, keď vydal vyhlásenie, v ktorom žiadal kongresmanov, aby neschválili túto „neotesanú snahu“ zrušiť jeden z „protiteroristických nástrojov“.
Napriek tlaku z Bieleho domu či tajných služieb však 111 demokratov a 94 republikánov neposlúchlo svojho prezidenta, resp. vedenie strany.
Boj proti terorizmu bol hlavným argumentom zástancov programu.
„Prešlo len 12 rokov a naše spomienky natoľko vybledli, že sme zabudli, čo sa stalo 11. septembra?“ pýtal sa Mike Rogers, republikán, predseda spravodajského výboru podľa BBC.
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
Útočia strachom
Dodatok predložil libertariánsky republikán Justin Amash. Podľa neho zástancovia zbierania údajov o Američanoch len strašia, aby obmedzovali práva ľudí.
„Používajú úplne tú istú taktiku ako každá vláda v dejinách, keď chcela ospravedlniť porušenie práv – strach,“ povedal kongresman podľa BBC.
K zástancom zrušenia špehovania patril aj James Sensenbrenner. Tento republikán bol pritom jedným zo strojcov Patriot Act (vlasteneckého zákona) z roku 2001, ktorý povolil takéto rozsiahle právomoci.
Ako povedal pre New York Times, zákon nikdy nebol na to, aby zbieral údaje o hovoroch všetkých Američanov.
„Je načase to zastaviť,“ dodal pre denník.
Kongresmani dostali v minulých dňoch stovky telefonátov a e-mailov, v ktorých ich voliči vyzývali schváliť dodatok.
Američania sú proti
Ak by aj dodatok nakoniec prešiel, program by zrejme odolal. Proti by bol Senát a určite by zastavenie finacovania vetoval aj samotný prezident Obama.
Hlasovanie však ukázalo, že kým na začiatku politici Snowdenovi neverili, teraz už presvedčil veľkú časť politického spektra. Na jeho strane sú aj občania, 67 percent Američanov je proti zbieraniu údajov.
O špehovaní sa bude na pôde Kongresu ešte debatovať, tentoraz v Senáte.
„Toto je len začiatok,“ sľúbil demokrat John Conyers.
