Život v Mexiku môže byť prekvapivo pohodlný. Preľudnená krajina má dostatok lacnej pracovnej sily, ponúka preto služby, na ktoré Európan nie je zvyknutý.
Ja som napríklad posledné dva roky ani raz nevystúpil na pumpe z auta.
Benzín vždy tankuje zamestnanec čerpacej stanice a prinesie aj platobný terminál. Rovnako nenáročné sú nákupy v potravinách, kde vám poslíček všetko naukladá do tašiek.
Pohodlné sú aj služby domovníkov. Tí, okrem starostlivosti o bytový dom, zabehnú i na poštu, pomôžu s nákupom alebo umyjú auto.
Existuje však pár služieb, ktoré mi lezú poriadne na nervy. Prvý je fenomén, ktorý zľudovel pod názvom „viene, viene“.
Voľné parkovacie miesta na uliciach okupujú podnikavci, ktorí vám ho prepustia iba za peniaze. Pomôžu aj s navigáciou a pokrikujú viene - v preklade poď, poď.
Druhé, čo mi trhá nervy, sú križovatky, na ktorých v zápchach mladí výrastkovia umývajú okná. Aj keď si to neželáte. Moje svetlé vlasy sú pre miestnych zárukou , že mám peniaze na rozdávanie.
Takže aj keď vehementne protestujem, vždy ma odignorujú a okná začnú umývať. Párkrát som sa zaťal, odmietol zaplatiť a nechali mi okno natrené saponátom. Tak im teraz pre istotu vždy pár drobných venujem.
Samozrejme, za všetky spomenuté služby sa platí, aj keď vždy len pár pesos. Tento mesiac som si dal námahu a spočítal, že mesačne ma to vyjde v prepočte aj na 50 eur.
A hneď mi bolo ľúto za Slovenskom, kde si nákup do tašky vkladám bez problémov sám a nepotrebujem ani domovníka, ktorý by mi nosil noviny.
