Agentúrnu správu sme nahradili autorským textom o 18:26.
SOFIA, BRATISLAVA. Najskôr ich protesty položili pravicovú vládu. Po tlaku ulice boli v máji predčasné parlamentné voľby.
Od nich prešli len dva mesiace a tisícky Bulharov žiadajú v uliciach aj odstúpenie novej, ľavicovej vlády. „Chcem funkčný demokratický štát, vládu, ktorá slúži ľuďom,“ povedal pre New York Times demonštrant Michail Vuzarov.
Až do tretej v noci
Už vyše 40 dní sa každý deň schádzajú v Sofii tisícky Bulharov presne o pol siedmej. Pokojné protesty, ktoré niektorí prirovnávali k nežnej revolúcii v Československu, sa vyostrili v utorok večer.
Dav odmietol pustiť poslancov z parlamentu. Zablokovali ho lavičkami či smetiakmi. Polícia poslancov oslobodila až o tretej ráno, demonštranti na ozbrojencov hádzali fľaše aj kamene.
Premiér Plamen Orešarski, ktorý od mája vedie vládu socialistov a strany tureckej menšiny, nedostal od ľudí ani sto dní.
Bulharov nahnevalo, že na niektoré pozície chcela dosadiť jeho vláda kontroverzných ľudí, v minulosti podozrivých z korupcie či napojenia na mafiu. Vyvrcholením bolo vymenovanie Deljana Peevského na post šéfa bulharskej tajnej služby.
„Ak čítate biografiu Peevského, zosobňuje všetky problémy Bulharska,“ povedal pre New York Times demonštrant Pavel Antonov. Len tridsaťdvaročný muž sa už v 21 rokoch stal šéfom najväčšieho bulharského prístavu vo Varne.
Jeho matka vlastní najväčší mediálny komplex v krajine, mnoho denníkov, televízie aj webové spravodajské stránky. A v tých médiách to cítiť.
V predchádzajúcej vláde socialistov zastával post námestníka, no musel odísť pre podozrenia z korupcie. Nič mu však nedokázali.
Na šéfa tajných nemal kvalifikáciu. Jeho nominácia sa objavila len hodinu pred hlasovaním v parlamente. Akoby náhodou, no novinári dokázali, že išlo o premyslený ťah. Krátko predtým tiež posilnili zmenou zákona postavenie šéfa tajných služieb.
Keď vláda videla pobúrené reakcie Bulharov, na druhý deň sa Peevski stiahol. No už bolo neskoro. Bulhari odvtedy každý deň vychádzajú do ulíc Sofie. „Mafia preč z parlamentu, nebudem platiť dane mafii“, znie na sloganoch.
Kým predtým Bulhari protestovali najmä pre vysoké ceny energií, teraz sú to korupcia, prepojenie na organizovaný zločin, nepotizmus. Žiadajú koniec vlády, no odmietajú aj najsilnejšiu opozičnú stranu GERB, ktorá bola pri vláde predtým.
Chcú iné voľby
Ich hlavnou požiadavkou je zmena volebného zákona. V májových voľbách sa totiž do parlamentu dostali iba štyri strany. Až 25 percent hlasov prepadlo.
„Žiadajú znížiť kvórum na vstup do parlamentu, aby sa tam dostali aj menšie strany. Chcú, aby mohli kandidovať aj neziskové organizácie,“ hovorí pre SME bulharský novinár Georgi Kančev. Kým na jar protestovali najmä chudobnejší, teraz sa podľa neho postavila politikom stredná trieda a intelektuáli.
Násilie z utorkovej noci naznačuje, že sa protesty môžu zradikalizovať.
