Agentúrnu správu sme nahradili autorským článkom denníka SME.
BRUSEL, BRATISLAVA. Piati izraelskí turisti, šofér a samovražedný útočník zomreli pred rokom v bulharskom letovisku Burgas.
Od začiatku len málokto pochyboval, že za útokom je libanonská militantná organizácia Hizballáh. Vo februári to na základe vyšetrovania potvrdila aj bulharská vláda.
Nazývať ho tým, čím je
Fakty
Hizballáh
Šiitska islamistická organizácia vznikla v roku 1985.
Má vlastnú armádu, ktorá je silnejšia ako oficiálna libanonská.
V roku 2006 bojoval proti Izraelu, teraz pomáha sýrskemu režimu.
Výcvik a peniaze mu dodáva najmä Irán.
Európska únia napriek tomu nekonala a Hizballáh nezaradila medzi teroristické organizácie. Napríklad Američania majú šiitskych islamistov na zozname už od roku 1997.
„Zaradenie Hizballáhu na zoznam treba vnímať v kontexte komplikovanej bezpečnostnej situácie,“ znelo májové vyjadrenie slovenskej diplomacie.
Od pondelku je všetko inak. Ministri zahraničných vecí Európskej únie sa v Bruseli dohodli, že ozbrojené krídlo Hizballáhu nakoniec za teroristov považovať budú.
Zakázané tak bude jeho financovanie z Európy alebo kontakty s jeho vedením.
„Je dobré, že Únia nazýva Hizballáh tým, čím je – teroristickou organizáciou,“ povedal vo vyhlásení šéf holandskej diplomacie Franc Timmermans, ktorý zaradenie islamistov na čierny zoznam presadzoval.
Ku konsenzu sa pridalo aj Slovensko, čo presne zmenilo náš názor, Peter Susko, riaditeľ tlačového ministerstva zahraničných vecí, nepovedal.
Hizballáh sa však na zoznam nedostal pre zodpovednosť za útok v Bulharsku, ale najmä preto, že v posledných mesiacoch sa zapojil do vojny v Sýrii na strane režimu Bašara Asada. Oficiálne tvrdí, že bojuje proti sunnitským extrémistickým organizáciám ako anNusrá, ktoré by sa mohli dostať k moci.
Aj ich považujú USA za teroristov.
Nič sa nemení
Pre Hizballáh sa však veľa nemení. Nevie sa o tom, že by mal veľké kontá v Európe, ktoré by mu krajiny mohli zmraziť, z kontinentu neprichádzajú ani jeho financie, píše BBC.
Tie mu posiela najmä Irán, ktorý chce týmto spôsobom posilniť vplyv šiitov v prevažne sunnitskom arabskom svete.
Mimo čierneho zoznamu navyše ostáva politické krídlo Hizballáhu, aj keď hranice medzi odnožami jednej organizácie sú niekedy veľmi nejasné. Líder Hizballáhu Hassan Nasralláh rozhoduje o politike aj o cieľoch útokov.
Hizballáh je však súčasťou krehkej libanonskej koalície, vláda ho označila za „podstatnú súčasť spoločnosti“.
Aj preto sa Európska únia vo vyhlásení zaviazala pokračovať v dialógu so všetkými stranami v Libanone, čo Susko označil za „potešiteľné“. Politické pôsobenie islamistov teda tento krok únie neovplyvňuje.
Brusel však potešil Izrael, ktorého zničenie je jedným z cieľov Hizballáhu.
„Niet pochýb o tom, že Hizballáh útočí na civilistov v Izraeli aj inde vo svete,“ napísala pre Guardian izraelská ministerka spravodlivosti Cipi Livniová.
