Agentúrnu správu sme nahradili článkom z tlačového vydania.
TEL AVIV. Päť rokov trvalo, kým sa Američanom podarilo v izraelskopalestínskych vzťahoch dosiahnuť prvý úspech.
Päť rokov totiž dve strany konfliktu spolu vôbec nerokovali, až v piatok šéf americkej diplomacie John Kerry oznámil, že vyjednávači oboch strán sa stretnú.
Len vyjednávači
Stále však nejde o začiatok rokovaní, oproti sebe nebudú lídri oboch národov. Namiesto toho za seba pošlú „len“ vyjednávačov. Aj palestínskych prezident Mahmúd Abbás zdôraznil, že pôjde o „rokovania o rokovaniach“.
Napriek tomu ide aspoň o prvý krok, ktorý by teoreticky mohol viesť k urovnaniu 65 rokov trvajúceho konfliktu.
Blízky východ je pre Kerryho prioritou od nástupu do funkcie začiatkom roka. Dúfal, že presvedčí Izrael a Palestínčanov k dohode, ktorá by prvému garantovala bezpečnosť a druhým štát.
Dôležité je to aj pre prezidenta Baracka Obamu, ktorý je v druhom funkčnom období a rád by sa niečím zapísal do histórie.
Napríklad tým, že jeho vláde by sa podarilo vyrokovať mier na Blízkom východe. Preto od neho dostal Kerry voľnú ruku.
Ten v posledných štyroch mesiacoch cestoval za lídrami oboch strán, snažil sa nájsť nejakú dohodu. Výsledkom jeho snahy sú predbežné rokovania vo Washingtone.
O podrobnostiach rokovaní Kerry nechcel hovoriť. „Najlepší spôsob, ako udržať šancu, že to dobre dopadne, je nehovoriť o nich verejne,“ povedal novinárom.
Výsledok je otázny
Na predbežných rokovaniach sa majú dohodnúť podmienky pre ďalšie rozhovory. Pre Palestínčanov je kľúčová otázka hraníc ich budúceho štátu.
Žiadajú, aby sa Izrael vrátil za hranice spred roku 1967, musel by sa teda vzdať okupovaného západného brehu a východného Jeruzalema. Podľa Guardianu bude túto podmienku pretláčať aj Kerry.
Izrael to odmieta najmä z obáv o bezpečnosť, na týchto územiach už navyše umiestnil státisíce svojich občanov. Zmrazenie výstavby v týchto oblastiach takisto odmieta, hranice chce vytvoriť nanovo, nie podľa minulosti.
Hovoriť sa bude aj o palestínskych väzňoch. Izrael cez víkend oznámil, že prepustí niekoľko vplyvných Palestínčanov.
„Nechcem hovoriť o konkrétnych číslach, ale pôjde aj o väzňov, ktorých zadržiavame desiatky rokov,“ povedal médiám izraelský minister medzinárodných vzťahov Juval Steiniz.
Obe strany teda zasadnú k rokovaciemu stolu, ale otázne je, či aj niečo dosiahnu. Rozpory medzi Palestínčanmi a Izraelom sú hlboké, ani jedného z partnerov do dohody netlačí „spoločenská objednávka“.
