Berlín 7. októbra (TASR) - Presne pred rokom, 7. októbra 2001 vstúpili do Afganistanu prví americkí a britskí vojaci. Začala sa vojna proti terorizmu, ktorá mala - podľa slov prezidenta Georgea W.Busha, pripraviť "cestu na dlhodobé zabezpečenie spravodlivosti". Z pôvodných predstáv sa však podarilo uskutočniť len pramálo, konštatuje dnešné vydanie nemeckého denníka Die Welt.
Vo vojne proti terorizmu si USA dali tri základné ciele: dolapiť Usámu bin Ládina, zničiť teroristickú organizáciu al-Káida a ukončiť režim Talibanu v Afganistane. V skutočnosti sa podarilo realizovať len posledný bod, konštatuje nemecký denník.
Bin Ládin akoby sa prepadol pod zem - posledná dôveryhodná informácia o jeho pobyte pochádza spred 10 mesiacov. Al-Káida pokračuje v činnosti aj naďalej a podľa informácií spravodajských centrál sa momentálne reorganizuje v Severnej Afrike. Teroristické útoky či už v Afganistane, Pakistane, na ostrove Džerba alebo najnovšie s veľkou pravdepodobnosťou v Jemene svedčia o jej nezmenenej aktivite, pokračuje Die Welt.
Treba, žiaľ, otvorene priznať, že antiteroristická aliancia nezaznamenala podstatnú zmenu aj napriek hlasnej propagácii jej jednotlivých úspechov. V Afganistane sa čoraz zreteľnejšie prejavujú etnické línie a ruka vlády siaha sotva po hranice Kábulu. Keby situáciu v afganskej metropole nekontrolovala medzinárodná vojenská jednotka, bol by vplyv ústredných orgánov možno ešte menší, domnievajú sa noviny.
Na severe krajiny vládne tvrdou rukou uzbecký generál Dostum, juhozápad krajiny ovláda "emir" Ismail Chán a na východe si svoj hlavný stan zriadil Gulbuddín Hekmatjár, ktorého Washington považuje momentálne za svojho najnovšieho nepriateľa číslo jedna. Trojica mocných má spoločné jedno: všetci ignorujú Kábul a súčasne sa snažia o vyhnanie cudzincov. Antiamerický džihád má v Afganistane zelenú, píše Die Welt.
Denník súčasne konštatuje, že život bežných Afgancov nie je o nič radostnejší ako pred 12 mesiacmi. Ženy síce už môžu odložiť ťažkú burku, pohľad na ne však prezrádza, že novej slobode akosi neveria. Namiesto liberalizácie života zaviedla vláda opäť šariát (islamské právo) a nasadila náboženskú políciu.
Afganistan je negatívnym príkladom, modelom toho, akoby vytúžené zmeny nemali prebiehať. Pre antiteroristickú koalíciu by mali byť skúsenosti spod Hindukúša varovaním. Príklad tejto ťažko skúšanej krajiny ukazuje nad slnko jasnejšie, že bez jasného konceptu budúcnosti sa akékoľvek vznešené ciele, smerujúce k poľudšteniu spoločenského systému, stávajú zbytočnými, uzatvára Die Welt.
