Keď sme si plánovali tohtoročnú letnú dovolenku s centrom na Slovensku a výjazdmi do okolitých krajín, môj muž povedal, že ľuďom u nás doma závidí. Že to majú s dovolenkami ľahšie. Lebo si len tak bez pasu môžu vyjsť na návštevu k susedom.
To Izraelčanom nehrozí. Ani s pasom. Cestovanie do susedných krajín je nebezpečné či dokonca nemožné. A tak si Izraelčania radšej ako susedný Egypt vyberú Bulharsko.
A kto by už len cestoval do Sýrie. Nie je to len trend tohto po arabskej jari príliš horúceho leta, je to tak roky.
Bývalá izraelská premiérka Golda Meirová sa raz sťažovala, že nechápe prečo Mojžiš chodil celé tie roky po púšti, aby izraelitov priviedol do krajiny chudobnej na nerastné bohatstvo. Izraelčania by sa tiež mohli sťažovať na nedostatok dobrých susedov.
Je to škoda, lebo okolité krajiny sú bohaté na prírodné krásy, historické pamiatky, často aj významné pre Židov.
A spoznávanie susedov je tiež dobrá vec. Stačí sa pozrieť na príbeh Rakúska a Slovenska. Aj na čoraz vyrovnanejší vzťah s Čechmi.
Ak by Izraelčania svojich susedov mohli spoznávať inak ako z televízie a novín, bolo by to dobre. Platí to aj naopak.
Démonizácia suseda len otravuje vzduch. Vzduch, ktorý nepozná hranice a ignoruje politické a náboženské koncepty. A ten vzduch dýchame my aj naši susedia.
Možno je nádej. Golda Meirová sa už nedožila toho, aby zistila, ako veľmi sa mýlila. Izrael napokon objavil svoje nerastné bohatstvo v podobe plynu.
Azda raz zistí aj to, akým bohatstvom sú dobrí susedia. Aj keď my sa toho asi nedožijeme.
