Rok narodenia: 1968
Vzdelanie: namiesto maľovania sa rozhodla pre žurnalistiku
Kariéra: externe prispievala do ponovembrovej Pravdy, denníka Práca a Slovenského denníka, robila v Smene, v Koridore, v Markíze, TV Luna, teraz je v STV
Mama Anny Ghannamovej raz povedala, že jej dcéra je človekom, ktorého priťahujú prekážky. Že si nejednu sama vyrobila, je novinárskej obci dostatočne známe. Moderátorka diskusných relácií Slovenskej televízie skúsila za posledné tri roky hádam všetko. Ako redaktorku Markízy si ju každý večer zapínali diváci, Pavol Rusko jej bol zaviazaný za angažovanie sa v kauze komerčnej televízie s Gamatexom a u novinárov mala povesť síce komplikovanej, ale profesionálne zdatnej kolegyne.
To ale razom stratila. V roku 1999 sa prevalilo, že ako televízna redaktora robila zároveň poradkyňu riaditeľa súkromnej Devín banky. Išlo o konflikt záujmov. Odsúdenie novinárskej obce bolo veľké, Ghannamovej trvalo niekoľko rokov, kým sa vrátila do porovnateľnej pozície. Hoci šéfovala spravodajstvu televízie Luna, aj tú financovala Devín banka, a teda SDĽ. Vtedajší premiér Dzurinda tam bol jedným z najkritizovanejších politikov. Po krachu banky skončila aj televízia, no novinárka dostala miesto hovorkyne ministra dopravy. Ten bol paradoxne nominantom SDKÚ.
Anna Ghannamová odišla aj z miesta hovorkyne a po materskej dovolenke začala moderovať duel dvoch politikov vo verejnoprávnej STV – Ring. Už vtedy sa ozývali hlasy, že nie je vhodným typom žurnalistu pre verejnoprávnu televíziu. Argumentovalo sa tým, že taký novinár by mal byť nezávislým od tlakov politických strán aj v minulosti. Keď sa však ukázalo, že nezávislosť STV nedeklaruje ani jej vedenie, odišli z televízie moderátori prestížnej diskusnej relácie O päť minút dvanásť Michal Dyttert a Beáta Oravcová. Ghannamová okamžite zasadla na ich stoličku a nevôľu novinárskej obce komentovala signifikantne k skúsenostiam: „Som profesionál.“
O Devín banke
„Keby som tam nepracovala, nedozvedela by som sa skutočnosti neznáme bežnému novinárovi. Bol to taký rýchlokurz znalosti lobistických skupín na všetky politické aj novinárske smery. Odvtedy viem rýchlejšie než predtým čítať kauzy a kauzičky.“ V dcérskej spoločnosti pracoval aj jej manžel, ktorý bol po krachu inštitúcie nezamestnaný. „Teraz je na rodičovskej dovolenke a pri tom robí z lásky k vlasti mediálneho poradcu pre palestínskeho veľvyslanca.“
O Dzurindovi
„S pánom Dzurindom mám korektný profesionálny vzťah. S ľavo-pravou koalíciou, rozdrobenosťou SDK a lobistami, ktorým sa ako premiér nemohol vyhnúť, to nemal ľahké. Prvé dva roky, obdobie, keď som bola v televízii Luna, boli k nemu mnohí novinári neprofesionálne zhovievaví a mnohé jeho vážne chyby ospravedlňovali. Myslím, že mu to viac škodilo, ako pomáhalo. Aj keď v čase, keď som bola na ministerstve dopravy, sa mi otvorili obzory istých poľahčujúcich okolností pre tých, čo nám vládnu.“
O politikoch
„Ring bol pre politikov psychickým šokom. Musia tam stáť bez akejkoľvek opory, druhým sú úprimné výpovede poroty. Najmä hercov. Jeden to komentoval takto: ‚Čo ma má čo hodnotiť nejaký vyslúžený herec?‘ Volič zhodnotil jeho. Voľbami ho poslal do politického dôchodku. Ostré otázky a poznámky im nevadili. Niekto im vraj povedal, že u diváka vyhráva ten, na koho som zlá.
Vo volebnom štúdiu nervozita priam sršala zo zástupcov Smeru. Myslím, že to vnímali aj diváci. Monika Beňová bola skôr smutná, ale vystúpenie pána Zalu bolo nezvládnuté. Útoky na moderátora, to je to posledné, k čomu sa uchýli politik, keď je v úzkych. Zrelší už také chyby nerobia, aj keď výnimkou sú politici z HZDS. Tí útočia proti moderátorom cielene a zámerne. Ich divákom sa to páči a často mám pocit, že ich za to aj potľapkajú. To ale netušia, že po relácii bývajú mnohí títo politici naopak prívetiví. Z ich strany beriem toto divadlo už ako folklór.
Rétoricky najzdatnejším politikom na Slovensku je bez konkurencie Mikuláš Dzurinda. Je to ten prípad, pri ktorom sa tréning snúbi s talentom. Párkrát som sa prichytila pri tom, že ma na chvíľu presvedčil aj vtedy, keď obhajoval neobhájiteľné. Dobre si v médiách vedie aj Ivan Mikloš, aj keď som ho zažila v relácii niekoľkokrát zaskočeného. Vtedy zvykne akože upratovať papiere pred sebou a trochu sa červenať. Zazlievam mu však, že na nepríjemné otázky neodpovedá, ignoruje ich.
Bravúrne zvláda vystupovanie Béla Bugár a svojskú argumentáciu má Vladimír Palko. Nikoho nepresviedča, nezískava. Povie svoje a hotovo. Kedysi býval učebnicovým príkladom aj Robert Fico, v časoch, keď bol politikom-odborníkom, nie politikom-lídrom. Rétorickým nešťastím je Pavel Koncoš. SDĽ okrem Ľubomíra Andrassyho celkovo nevedela komunikovať s médiami, a to je jeden z dôvodov jej konca. Školenie by však potreboval často aj Ivan Šimko, Pavol Hrušovský a, čo ma dosť prekvapilo, aj bývalý kolega Ľubo Lintner. Ako novinárovi mu šla argumentácia lepšie.“
O sebe
„Keby som mala možnosť urobiť niečo inak, odstránila by som všetky chyby, omyly a prehry. Ale, našťastie, sa to nedá. Potom by to už nebol môj život.“ (dam)
