V priebehu trinástich rokov od revolúcie dokázalo obstáť pred samým sebou len niekoľko slovenských novinárov. Išlo o tých, ktorí si zachovali tvár a názor aj pri nátlaku politických a iných kruhov na svoju osobu a nepresvedčili ich ani priame či nepriame vyhrážky, ani peniaze.
Marián Leško
Bol jedným z najaktívnejších publicistov, ktorí písali o Mečiarových kauzách, na základe čoho bola voči nemu vytváraná silná diskreditačná kampaň v médiách blízkych HZDS.
Michal Dyttert
Začiatkom leta odišiel z lukratívneho postu moderátora relácie STV O päť minút dvanásť. Argumentoval tým, že televízia stráca svoju verejnoprávnosť. Jeho priami nadriadení ho vtedy písomne žiadali, aby pozval do nedeľňajšej relácie predsedu ANO Pavla Ruska. Dyttert s kolegyňou Beátou Oravcovou škandál medializovali a z verejnoprávnej televízie na vlastnú žiadosť odišli.
Aleš Krátký
Bol jedným z troch novinárov, ktorí odmietli uplácanie Adrianou Hosťoveckou. Potvrdil, že akcia s uplácaním novinárov fungovala na princípe takzvaného „výkazu práce“. Ten mali ochotní novinári Hosťoveckej odovzdávať. Krátký sa dostal aj pod spoločenský tlak po komentári o chybných krokoch hlavy štátu Rudolfa Schustera. Ten naňho podal trestné oznámenie, čo odsúdila novinárska obec i verejnosť. V bývalom zamestnaní, v denníku Nový čas, mu však na istý čas odporučili nepísať.
Štefan Hríb
V čase jeho práce pre Rádio Slobodná Európa vytváralo HZDS atmosféru verejného nepriateľa. Hríb mal byť jedným z nich. V roku 1994 ho sympatizanti HZDS na mítingu napadli potom, ako ich k tomu nepriamo vyzvali predstavitelia hnutia. Hríbovi pritom ukradli igelitovú tašku, ktorú dostal späť o niekoľko mesiacov z rúk hlavného vyšetrovateľa takzvaných ústavných kríz Dušana Macušku. Hríb sa stal nepohodlným aj pre vedenie SDK, keď pred voľbami 1998 zverejnil, že členka volebného tímu Hosťovecká ponúkala novinárom úplatky za pozitívne písanie v prospech koalície.
Ľuba Lesná
Na protest voči vedeniu STV v kauze Dyttert-Oravcová odišla z STV na vlastnú žiadosť aj Ľuba Lesná. Zverejnila, že vedenie verejnoprávnej televízie urobilo viac podobných chýb. Lesná bola zároveň jedným zo žurnalistov, ktorí sa ocitli pod najväčším tlakom Lexovej SIS a bývalej moci. Intenzívne ju sledovali a cielene proti nej vyrábali diskreditačnú kampaň prostredníctvom Kubišovej STV a médií spriaznených s HZDS. Na mítingu v Bratislave v roku 1994 ju spolu s Hríbom napadli rozvášnení sympatizanti HZDS.
Nora Slišková
V čase vypuknutia kauzy s uplácaním novinárov tímom SDK niektorí novinári tvrdili, že to vedeniu koalície oznámili. Mikuláš Dzurinda ich verejne označil za klamárov. Keďže išlo o jeho slovo proti štyrom novinárom, nevôľa verejnosti sa obrátila voči žurnalistom. Vtedy vystúpila mienkotvorná redaktorka Pravdy Nora Slišková a zverejnila, že aj ona o pokuse uplácania novinárov vedela. Povedala to vtedajšej asistentke SDK, ktorá tvrdila, že o tom vedel aj líder koalície.
Eugen Korda
Počas bašovania tretej Mečiarovej vlády bol intenzívne sledovaný príslušníkmi SIS. Tí mu kreslili na dvere bytu hanlivé značky a zdemolovali jeho nové auto. Kordova rodina sa musela kvôli tomu presťahovať do Českej republiky.
Milan Žitný
Počas vlády Vladimíra Mečiara bol sledovaný a spolu s Lesnou a Hríbom aj fyzicky napadnutý. V čase šéfovania Ivana Lexu v SIS dokázal amatérskou vysielačkou konšpiračne monitorovať prácu tajnej služby. Vďaka tomu zistil, že sledujú niektorých novinárov a kolegov na to upozorňoval.
Mária Hlucháňová
V čase práce pre Rádiožurnál Slovenského rozhlasu odmietla praktiky vedenia. To presadzovalo líniu Vladimíra Mečiara a dostalo názov Mečiaržurnál. Šéfoval mu aj Ivan Mjartan, ktorý po čase priznal svoju vtedajšiu náklonnosť k predsedovi HZDS. Hlucháňová preto z rádia odišla.
(dam)
