Moskva/Riga 6. októbra (TASR) Jednoznačným víťazom sobotňajších parlamentných volieb v Lotyšsku sa stala pravicová strana Nová éra. Jej líder Einars Repse, bývalý guvernér lotyšskej centrálnej banky s prezývkou "mister Lat", je podľa analytikov istým kandidátom na post premiéra.
Po zrátaní volebných výsledkov v 978 z celkového počtu 979 obvodov lotyšská Ústredná volebná komisia informovala, že zisk strany Nová éra predstavuje 23,93 percenta hlasov, čo v 100-člennom parlamente zodpovedá 26 mandátom. Víťazstvo Novej éry a neúspech vládnych pravicových strán, sú hlavnými prekvapeniami volieb. Víťazná strana lotyšských volieb pritom vznikla len pred rokom.
Do parlamentu sa z 20 kandidujúcich strán dostalo šesť subjektov. Nie je medzi nimi vládna strana Litovská cesta doterajšieho premiéra Andrisa Berzinsa, ktorá skončila so ziskom 4,88 percenta hlasov tesne pod päťpercentným prahom.
Na druhom mieste v parlamentných voľbách v Lotyšsku skončila ľavicová strana Za ľudské práva v jednotnom Lotyšsku predsedu Janisa Jurkansa. Subjekt, ktorý mal v parlamente doteraz len 16 poslancov, bude vďaka zisku 18,94 percenta hlasov disponovať 24 poslancami. Strana vznikla ako združenie troch ľavicových strán, podporuje oživenie vzťahov s Ruskom a vyslovuje sa za zrovnoprávnenie ruského obyvateľstva s lotyšskou väčšinou.
Z 2,4 milióna obyvateľov Lotyšska, asi o tretinu väčšieho ako Slovensko, je dnes bez občianstva a bez volebného práva vyše 626.000 ľudí. Ruština je v tejto pobaltskej krajine rodným jazykom pre 32 až 40 percent obyvateľov, pričom v 800-tisícovom hlavnom meste Rige tvorí rusky hovoriaca populácia prinajmenšom polovicu.
Liberálnopravicová vládna Ľudová strana dostala podporu 16,71 percenta voličov a zisk 21 mandátov pre ňu znamená stratu troch poslaneckých kresiel. Ešte väčší prepad zaznamenala ďalšia pravicová vládna Strana za vlasť a slobodu/Hnutie za národnú nezávislosť Lotyšska. Výsledok v podobe 5,39 percenta hlasov zodpovedá siedmim kreslám. V parlamente tak lotyšskí národniari stratia až desať mandátov.
V lotyšskom sejme (Saeima) budú zasadať ešte dva pravicové subjekty: Strana zelených/Kresťanská únia s 12 poslancami a Prvá strana s 10 poslancami.
Vzhľadom na celkové víťazstvo pravice, ktorá podporuje smerovanie Lotyšska do euroatlantických štruktúr, výsledok volieb neznamená žiadnu zmenu zahraničnopolitickej orientácie Rigy. Lotyšsko spolu s Litvou a Estónskom dúfajú, že pozvánku do NATO dostanú už na novembrovom summite aliancie v Prahe. V rovnakom čase ako krajiny Vysegrádskej štvorky by chceli tri postsovietske pobaltské štáty vstúpiť aj do EÚ.
Výsledky parlamentných volieb v Lotyšsku budú mať zásadný dopad na prezidentské voľby. Poslanci budú voliť nového prezidenta Lotyšska už v januári 2003.
(spravodajca TASR Bohdan Kopčák) ed
