Šéf elektrárne Fukušima, ktorý v roku 2011 bojoval s únikom radiácie priamo na mieste, zomrel na rakovinu. Nesúvisela však s haváriou.
Viacerí hovoria, že bez neho by to dopadlo ešte horšie. Ak by únik radiácie z japonskej atómovej elektrárne Fukušima bol ešte väčší, hovorilo sa aj o evakuácii Tokia.
Masao Jošida (17. 2. 1955 - 9. 7. 2013) bol počas tých marcových dní roku 2011 šéfom elektrárne len deväť mesiacov. Aj napriek tomu si neskôr sypal popol na hlavu, že nezabezpečil, aby šesť reaktorov na pobreží odolalo aj mimoriadnej 14-metrovej vlne cunami, ktorá sa sem dovalila ako dôsledok zemetrasenia o sile 9 stupňov magnitúda.
Neodolali, zlyhal chladiaci systém a tri reaktory sa začali prehrievať. Zamestnanci ich začali ochladzovať morskou vodou. Šéfovia spoločnosti Tepco, ktorej patrila elektráreň, však po chvíli nariadili, aby s tým prestali, keďže hrozilo zhrdzavenie zariadenia.
Jošida to odmietol a nariadil svojim ľuďom, aby pokračovali v nalievaní vody. Viacerí hovoria, že to zabránilo tomu, aby došlo k explózii jadra, čo mohlo spôsobiť ešte horší únik radiácie. Aj bez toho museli evakuovať 100-tisíc ľudí z oblasti, a od ukrajinského Černobyľa sa Fukušima stala najhoršou haváriou jadrovej elektrárne.
Muž, ktorý obľuboval japonské bojové umenie kendo a celý život pracoval pre Tepco, nariadil evakuáciu väčšiny zamestnancov. Zostalo ich 50, vrátane jeho. „Bojím sa, že sme v akútnom nebezpečenstve. Ale skúsme sa upokojiť. Dýchajme zhlboka," hovoril zamestnancom podľa neskôr zverejneného videa.
Sám si však uvedomoval, že ich snaha zachrániť elektráreň ich môže stáť životy. „Ak mám byť úplne úprimný, viackrát sme si mysleli, že zomrieme," povedal neskôr podľa Daily Telegraph.
Nestalo sa. Jošida opustil post v decembri 2011 s vážnou diagnózou rakoviny pažeráka, na ktorú nakoniec zomrel. Lekári však hovoria, že táto rakovina sa vyvíja niekoľko rokov a teda nesúvisí s jeho bojom za záchranu Fukušimy.
