Sarajevo 6. októbra (TASR) - Obyvatelia Bosny napriek varovaniam medzinárodného spoločenstva a výzvam, aby volili reformistov predstavujúcich integráciu do Európy, v sobotňajších všeobecných voľbách zostali podľa prvých odhadov verní nacionalistickým stranám, ktoré obhajujú záujmy troch etnických komunít krajiny - moslimskej, srbskej a chorvátskej.
Aj keď do dnešného poludnia bolo zrátaných necelých 50 percent odovzdaných hlasov, centrály Srbskej demokratickej strany (SDS) a bosnianskej odnože Chorvátskeho demokratického spoločenstva (HZD-BiH) hovoria o víťazstve "na všetkých frontoch". Na rozdiel od volieb spred dvoch rokov, keď sa k vláde po prvý raz od skončenia konfliktu z rokov 1991-95 dostali umiernené sily, aj Moslimovia výraznejšie podporili svojich nacionalistov zo Strany demokratickej akcie.
"Po prvých predbežných údajoch o trendoch je SDA presvedčená, že voľby vyhrá na všetkých úrovniach," vyhlásil šéf volebnej kampane strany Hasan Muratovič.
Predseda vládnej Sociálnodemokratickej strany (SDP) - hlavného nenacionalistického subjektu, Zlatko Lagumdžija priznal, že jeho strana zostáva "ďaleko za očakávaniami".
Prvé oficiálne výsledky sa očakávajú dnes večer. Vzhľadom na komplikovanosť volebného procesu budú konečné výsledky oznámené až 22. októbra. Vytváranie vládnych koalícií môže zabrať ďalších niekoľko týždňov.
Viac ako 2,3 milióna oprávnených voličov malo možnosť rozhodnúť o obsadení postov v troch hlavných parlamentoch krajiny - centrálnom, a v zákonodarných zboroch oboch entít: Srbskej republiky (RS) a moslimsko-chorvátskej Federácie Bosny a Hercegoviny (FBaH). Zákony prijaté počas uplynulých dvoch rokov majú zabezpečiť, že príslušníci troch hlavných etnických skupín - Moslimovia, Srbi a Chorváti - budú mať zastúpenie aj v častiach krajiny, kde tvoria menšinu.
Vo voľbách sa rozhodovalo aj o obsadení postov v trojčlennom prezídiu Bosny a Hercegoviny, bosnianski Srbi okrem toho volili prezidenta vlastnej entity. Vo moslimsko-chorvátskej federácii sa volili aj zástupcovia desiatich kantonálnych parlamentov a rada mesta Žepce. O hlasy sa uchádzalo 57 politických strán, deväť koalícií a traja nezávislí kandidáti. Kandidačné listiny obsahovali viac ako 7500 mien.
NAJNIŽŠIA ÚČASŤ OD KONCA VOJNY
K volebným urnám prišlo len 55 percent voličov, čím sa naplnila najväčšia obava Paddyho Ashdowna, najvyššieho predstaviteľa medzinárodného spoločenstva v Bosne - účasť bola najnižšia od skončenia vojny. Na voľbách v roku 2000 sa zúčastnilo 65 percent voličov.
Nízka volebná účasť je zlou správou pre reformistov, keďže v porovnaní s nacionalistickými stranami sú ich voliči menej spoľahliví, kým podpora monoetnických strán je pevnejšia.
Sociológovia pred voľbami poukazovali na dezilúziu spôsobenú politickým procesom, ktorý za sedem povojnových rokov nedokázal vytvoriť mnoho pracovných príležitostí a nezlepšil kvalitu života obyčajných ľudí.
Napriek masívnej zahraničnej pomoci, nezamestnanosť v Bosne dosahuje úroveň 60 percent, pričom priemerný mesačný plat predstavuje v prepočte asi 250 dolárov. Veľkým problémom krajiny je aj rozsiahla korupcia.
Podľa analytikov sa znechutenie prejavilo hlavne medzi tradične liberálnejšími obyvateľmi miest, ktorí hlasovať nešli, kým podpora nacionalistov na vidieku zostáva vysoká.
Tohtoročné voľby, označované za najdôležitejšie od skončenia vojny, boli od roku 1995 prvé, ktoré neorganizoval Západ. Na rozdiel od minulých hlasovaní sa rozhodovalo o štvorročných mandátoch, čo má vytvoriť podmienky pre rozbehnutie ekonomiky a umožniť vláde pracovať v tradičnom časovom rámci.
Medzinárodné spoločenstvo - ktoré od vojny krajine poskytlo viac ako päť miliárd dolárov a do značnej miery krajinu "zo zákulisia" stále riadi, pričom v dôležitých veciach má posledné slovo - vyjadrilo očakávanie, že v priebehu nasledujúcich štyroch rokov bude Bosna sebestačná. Diplomati však dali jasne najavo, že táto úloha bude ťažšia, ak pri moci budú nacionalisti.
Stúpenci tvrdej línie, hlavne Srbi, brzdia snahy o vytvorenie silných centrálnych inštitúcií a jednotného hospodárskeho priestoru, potrebného pre prilákanie investícií do krajiny, ktorá zostáva prakticky rozdelená Srbskú republiku a moslimsko-chorvátsku Federáciu Bosny a Hercegoviny.
