Tisícky turistov láka na sever Španielska týždeň plný zábavy, nebezpečenstva a vína.
PAMPLONA. Juan Pedro Lecuona má tiež strach. „Je veľmi ťažké ovládať ho, keď si jasne uvedomuješ, že riskuješ život. A čím viac záväzkov v osobnom živote, hlavne tých rodinných máš, tým si nervóznejší,“ rozpráva Španiel, ktorý na slávnom behu pred býkmi v Pamplone uteká už dvadsať rokov.
Napriek nebezpečenstvu sviatok San Fermín, ako ho poznajú miestni Baskovia, láka obrovské davy.
Závislý od behu Pre Juana to riziko má svoje pozitíva. Akoby takto rástol viac v živote.
„Neviem, odkiaľ prichádza táto potreba. Asi som jedným zo závislých od behu. Keď už bežím, vychutnávam si to. Obzerám sa z dvoch dôvodov: aby som sa vyhol riziku, ale aj aby som pozoroval to nádherné a vznešené zviera, akým je býk.“
V Pamplone na severe Španielska bežia tradičné behy už týždeň, uzavrú sa tento víkend. Majú povesť nebezpečného podniku, najmä pre nezodpovedných cudzincov, ktorých priláka sviatočná atmosféra osláv svätého Fermína aj napätie, pri ktorom sa dá tak ľahko zraniť.
Inokedy pokojné mesto sa začiatkom júla zaplní tisíckami turistov a neprerušovane žije oslavami celý týždeň.
Oficiálne sa všetko začalo 6. júla o 12. h, keď starosta odpálil petardy z radnice. Pri tom volá: „Nech žije svätý Fermín!“ a dav odpovedá: „Nech žije!“ Vtedy len ťažko nájdete otvorené obchody či úrady.
Vždy o ôsmej ráno Oslavy sa preslávili hlavne pre beh s býkmi. Beh samotný trvá len tri minúty vždy o ôsmej ráno, ale mesto je plné už o siedmej.
Všetci sú oblečení v tradičnej „uniforme“ v bielom tričku s červenou šatkou okolo krku. Tá je symbolom mučeníckej smrti sťatím svätého Fermína, ktorého pamiatka je dôvodom osláv. To zaujíma len málokoho.
Ľudia sa zhromažďujú pri zábranách, okolo ktorých prebehnú býky. Keďže uvidia len tí v prvom rade, ostatní sa šplhajú na pouličné lampy alebo fasády okolitých budov.
Mnohí sú už podnapití z noci, ktorú prepili, a tak im hroziace nebezpečenstvo veľmi neprekáža. Bežci z Pamplony, naopak, celú vec berú vážne. Večer pred behom nepijú a idú skoro spať.
O ôsmej výstrel oznámi začiatok behu. Zrazu všetko stíchne, a keď sa býky priblížia k úseku, všetci, aj keď väčšina nič nevidí, búrlivo povzbudzujú a tlieskajú.
Problémom sú cudzinci Pôvodným významom behu s býkmi bolo dostať ich zo stajní do arény na neskoršie býčie zápasy. Dnes by sa tam už mohli dostať aj iným spôsobom, no tradícia je tradícia.
Podľa štatistík spred dvoch rokov sa v prvý deň osláv na behu zúčastnilo viac ako 3-tisíc ľudí a celkovo za celý týždeň viac ako 20-tisíc.
Zomrelo pri nich už 15 ľudí. Tento rok sa to zatiaľ obišlo len so zraneniami. Odborníci tvrdia, že je to preto, že sa z behu stala masová záležitosť a mnohí, čo sa na ich zúčastňujú, nevedia, ako sa pri býkoch správať.
Beh s býkmi je len jedným z mnohých podujatí. V nedeľu sa koná tradičná procesia so sochou svätého Fermína. A všade je veľa vína.
Turistom radia, aby si nenosili cenné oblečenie. Jedným zo zvykov je oblievanie sa vínom. A tak sa ráno ľuďom topánky lepia o chodník a vo vzduchu visí zápach vína zmiešaný so zápachom smetí, ale aj vývratkov.
Každé ráno sa do práce pustí upratovací tím, pretože mesto je zamorené odpadom. Starší pán z Pamplony sa však nesťažuje. „Bolo to tak vždy a patrí to k tomu. Špina je primeraná množstvu ľudí, čo tu je.“
Môže za to Hemingway Oslavy svätého Fermína sa slávia už od stredoveku, no celosvetovo známymi sa stali až v 20. storočí. Z veľkej miery za to môže americký spisovateľ Ernest Hemingway.
„Je to úžasné,“ okomentoval slávnosti mladík z Los Angeles. „Všetci sú rovnako oblečení, sú za jednu vec, úžasné.“
Slávnosti nie sú iba pre mladých. Skoro ráno ešte pred behom s býkmi vyhráva mestská dychovka a praví Pamplončania tancujú do rytmu.
Napriek tisíckam turistov, ktorí zaplavia mesto, sú to oni, ktorí tvoria jadro celých sviatkov. „Mám to veľmi rád, celú tú atmosféru, duch tradície,“ priznal s úsmevom postarší Pamplončan.
Autor: Z Pamplony od našej spolupracovníčky Kristíny Votrubovej
