BRUSEL. Tisíce ľudí sa vo štvrtok zišli v Bosne na pochovaní telesných pozostatkov 409 nedávno identifikovaných obetí masakry v Srebrenici.
Obrad sa uskutočnil pri príležitosti 18. výročia najväčšieho vojnového zločinu v Európe od konca druhej svetovej vojny.
V srebrenickej enkláve, ktorú OSN označila za bezpečnú zónu, žilo asi 45-tisíc moslimov, z čoho polovicu tvorili utečenci z okolitých obcí. Obyvateľstvo enklávy chránili slabo vyzbrojení holandskí vojaci OSN.
Pochovali aj novorodenca
Celú oblasť obliehali bosnianskosrbské jednotky na čele s generálom Ratkom Mladičom.
Srbskí vojaci Srebrenicu dobyli 11. júla 1995 a napriek prítomnosti holandských vojakov postupne pozabíjali asi osemtisíc mužov a chlapcov. OSN označila túto tragédiu za genocídu.
Medzi pochovanými obeťami je aj 43 chlapcov a jeden novorodenec. Všetky telá pochovali na cintoríne vyhradenom pre postupne identifikované telesné pozostatky z masových hrobov.
Do dnešného dňa sa podarilo nájsť 6066 tiel, pozostatky 2306 obetí sú zatiaľ nezvestné.
Komisár Rady Európy (RE) pre ľudské práva Nils Muižnieks vyhlásil, že spravodlivosť v prípade obetí masakry zo Srebrenice musí byť vykonaná.
"Pred osemnástimi rokmi bolo asi osemtisíc ľudí popravených v Srebrenici a v okolí, zatiaľ čo okolo 30-tisíc žien, detí a starých ľudí bolo vyhnaných zo svojich domovov. Obete a ich príbuzných ešte stále prenasleduje tento akt genocídy, rovnako ako pomalé tempo hľadania pravdy a zodpovednosti. Nemôžeme už dlhšie čakať. Spravodlivosť musí byť vykonaná," povedal Muižnieks počas pietnej akcie.
Chcú nájsť telá všetkých obetí
Komisár Rady Európy upozornil, že v prípade srebrenickej genocídy ide o závažné porušovanie ľudských práv, o zverstvá, ktoré nemôžu zostať nepotrestané.
"Nemôžeme dovoliť uniknúť spravodlivosti ani jednej zo zodpovedných osôb. To je minimum, ktoré môžeme urobiť na pomoc všetkým obetiam a ich rodinám, aby našli pokoj a aby sme im prinavrátili ľudskú dôstojnosť," vyhlásil Muižnieks.
Komisár zdôraznil, že je potrebné identifikovať všetky obete genocídy a objasniť osud všetkých nezvestných.
Aj preto vyzval vlády krajín v tomto regióne, aby preukázali dostatok odhodlania a vybudovali otvorenejšiu a tolerantnejšiu spoločnosť, poučenú z lekcií minulosti.
"Vlády musia hľadieť do budúcnosti a musia viac investovať do vzdelania, najmä mladej generácie, s cieľom zabezpečiť trvalý mier bez etnických, náboženských či iných rozdielov v tomto kúte Európy," povedal Muižnieks.
