LONDÝN, BRATISLAVA. Sergej Magnitskij si Kremeľ pohneval hneď dvakrát.
Pracoval pre bohatého americkobritského investora Williama Browdera a navyše obvinil štátnych úradníkov, že okradli štát o vyše dvesto miliónov eur.
Aj štyri roky po jeho náhlej smrti v ruskom väzení, kde ho bili a odopierali mu zdravotnú starostlivosť, je jeho prípad veľmi živý.
Pridá sa aj Únia?
Po Američanoch, ktorí po ňom koncom minulého roka pomenovali Magnitského zoznam s ľuďmi, ktorí sa podieľali na jeho perzekúcii, sa o ňom čoraz viac hovorí v Európskej únii.
Viaceré členské krajiny by sa rady pridali k iniciatíve, ktorá Moskvu rozzúrila tak, že Američanom zakázala adopcie ruských detí. Najnovšie na zoznam neželaných osôb zaradila 60 ľudí z prípadu Magnitskij Veľká Británia.
„Máme dôveryhodné dôkazy o tých, ktorí majú krv na rukách,“ komentoval to pre britský denník Daily Telegraph konzervatívny poslanec Dominic Raab.
Slovensko nemá postoj
Slovenská diplomacia „dlhodobo sleduje vývoj v prípade právnika Magnitského“. Privítala aj žiadosť šéfky európskej diplomacie Catherine Ashtonovej o opätovné preskúmanie Magnitského smrti.
Na otázku SME, či by Magnitského zoznam v Únii podporilo, slovenské ministerstvo zahraničia neodpovedalo.
„Takéto akcie jednotlivých štátov by nemali veľkú cenu, pretože nie sú natoľko zaujímavé, ale ako gesto celej Únie by to malo význam,“ myslí si šéf parlamentného zahraničného výboru František Šebej (Most-Híd).
Minister Miroslav Lajčák by sa podľa neho mal pridať na stranu tých, ktorí podporujú potrestanie zodpovedných za smrť ruského právnika.
