MOSKVA, PRAHA. Nové ruské učebnice musia v žiakoch vzbudzovať vlastenectvo, pocit hrdosti na svoju vlasť a občiansku aktivitu.
Týmito tézami by sa podľa pracovnej skupiny vedenej šéfom ruského parlamentu Sergejom Naryškinom mali zakrátko riadiť všetci ruskí učitelia dejepisu.
Občania veľkej krajiny
Hlavné heslo novej knihy, ktorá má po rokoch tápania ukončiť rozdielny výklad histórie v rôznych častiach Ruskej federácie, je: „Sme občanmi veľkej krajiny s veľkými dejinami.“
Skupina sa riadi žiadosťou, ktorú vo februári vyslovil prezident Vladimir Putin. Požaduje, aby sa všetky deti v Rusku učili podľa jednotných osnov. V prípade histórie ide o citlivú záležitosť.
Sám Putin sa nikdy jednoznačne nevyslovil napríklad o Stalinovi, ktorého časť spoločnosti považuje za tyrana a masového vraha, časť za veľkého vodcu a víťaza nad nemeckými okupantmi.
Preto každý učiteľ vykladal žiakom to, čo zodpovedalo jeho politickým názorom. Mohol si vybrať zo 49 učebníc dejepisu odporúčaných ministerstvom školstva.
Putin vs. 90. roky
Vo väčšine z nich je veľmi nejasný postoj k židovskej otázke.
O holokauste sa ruské deti učia len vtedy, keď im o tom učiteľ iniciatívne povie. V učebniciach nebol až donedávna ani riadok. Teraz nadácia Holokaust dosiahla, že je v nich aspoň krátky odsek.
Veľké problémy majú pedagógovia aj s najnovšou ruskou históriou. Obdobie 90. rokov vykladajú niektorí ako začiatok novej, slobodnej éry, iní ako buržoázny chaos a ožobračovanie miliónov pracujúcich.
Návrh na novú učebnicu histórie je poznačený „kultom Putina“. Kopíruje jeho pohľad na ruské dejiny a opisuje ho ako spasiteľa, ktorý ukončil obdobie totálneho rozkladu štátu. Dáva prednosť pravosláviu pred ostatnými vierovyznaniami.
Viacerí učitelia protestujú proti takému prístupu a poukazujú i na to, že učebnice by mali byť dielom profesionálov, a nie politikov.
Autor: Agentúra Epicentrum
