BRATISLAVA. Extrémne sucho, všade prach, štyridsaťstupňové horúčavy. Stovky kilometrov ostnatého drôtu, elektrických káblov, desiatky kilometrov betónových zátarás a vojaci, ktorí nosia automatické pušky na pleci aj v čase voľna, keď oddychujú v tričkách a džínsoch.
Tak vyzerá jedna z najväčších vojenských základní na svete - Kandahar Airfield. Vojaci tam každú minútu musia rátať s útokom. Ten môže prísť zvonku, ale čoraz častejšie sa stáva, že príde aj zvnútra od teroristov, ktorí sa infiltrovali do afganských armádnych zložiek.
Základňa leží juhovýchodne od mesta Kandahár, v jednom z najproblémovejších regiónov sveta, kam sa sústredili najšpičkovejší vojaci pod americkým velením a ich protivníci z militantného Talibanu.
Okolo trojkilometrovej pristávacej dráhy bývalého civilného medzinárodného letiska je miesto pre vyše dvesto lietadiel a unimobunky pre tisícky vojakov - najmä Američanov a Britov.
Strieľal z vlastnej strany
Fakty
O Afganistane
- vnútrozemská hornatá krajina medzi Pakistanom a Iránom má 35 miliónov obyvateľov,
- do roku 1919 tam vládli Briti, ktorých domáci v krátkej vojne vyhnali,
- krajinu sa nepodarilo dobyť ani mohutnej sovietskej armáde. Po desiatich rokoch intervencie sa v roku 1989 stiahla,
- krajinu zradikalizovalo hnutie Taliban, ktoré sa chopilo moci v roku 1996. Okrem iného zničilo vzácne sochy Budhu v Bamijáne,
- krajina je známa pestovaním granátových jabĺk, patrí k najväčším vývozcom, takisto maku na výrobu ópia,
- obyvateľstvo tvoria Tadžici, Paštúni, Uzbeci a iní.
Žijú tu aj slovenskí vojaci, v Afganistane ich máme 253. Práve z jednej zo strážnych veží, ktoré majú vojakom dávať istotu bezpečia, po nich začal v utorok naobed miestneho času strieľať afganský vojak.
„Zasiahol zo strážnej veže našu jednotku, našich ľudí,“ opisoval minister obrany Martin Glváč (Smer).
„Nie je to určite nehoda, je to teroristický útok,“ reagoval na správy niektorých zahraničných médií, že išlo o nešťastnú streľbu.
Ako zomrel vojak v hodnosti čatára a ani jeho meno ministerstvo neoznámilo. Dvaja ďalší vojaci sú zranení ťažko – jeden má priestrel hrudníka, druhý hlavy. Ich stav by mal byť stabilizovaný a nemali by byť podľa ministra obrany v ohrození života.
V ďalších štyroch prípadoch ide o ľahšie zranenia – o priestrel ramena či šrapnel v nohe.
Špičková nemocnica
Základňa v Kandaháre má vlastnú špičkovo vybavenú nemocnicu. Americké médiá o nej píšu ako o jednom z najlepších traumatologických pracovísk na svete. Napriek tomu, že pacientov tam privážajú vo vážnom stave, až 98 percent z ošetrených vojakov prežilo, píše americká ABC.
Za vojakmi odletí vládny špeciál s ministrom obrany a slovenským vyšetrovacím tímom, účasť zvažoval aj premiér Robert Fico.
V ktorej časti základne sa incident stal, zatiaľ nie je jasné. Udial sa v čase, keď Slováci cvičili afganské jednotky.
Hovorca armády Milan Vanga potvrdzuje, že útoky vnútri základne nie sú ničím výnimočným. V Kandaháre slúžil šesť mesiacov v roku 2011.
Útokov je veľa
„V tom čase boli útoky rozšírené. Mierili hlavne na členov poradenských a výcvikových jednotiek, ktoré sa podieľali na zvyšovaní úrovne výcviku afganských ozbrojených síl.“
Keďže dostať na základňu výbušniny je pre samovražedného útočníka veľmi zložité, na atentáty používali najčastejšie ručné zbrane.
Základňu roky ostreľuje Taliban z okolitých kopcov, a preto sú všetci v neustálej pohotovosti. Rakety lietajú z veľkej vzdialenosti pod nízkym uhlom a po dopade sa rozletia na všetky strany.
Pre „poskakujúce“ rakety je základňa plná súvislých pásov betónových zátarás a úkrytov a ak je vyhlásený vyšší stupeň pohotovosti, ľudia sa musia pohybovať v nepriestrelných vestách a v prilbách.
Vanga hovorí, že raketové útoky sú bežné aj teraz. Na Slovákov zatiaľ teroristi priamo neútočili, stalo sa však, že naše auto bolo súčasťou konvoja, ktorý nabehol na výbušninu.
Slovenskí vojaci sú na základni od roku 2007, keď sa na ňu presťahovali z Bagramu. Najskôr sa sústredili na odmínovanie okolia pristávacej plochy a odľahlejšie časti základne. Neskôr veľká časť nášho kontingentu základňu strážila. Niektorí vojaci budovali cesty, iní stavali školu. Teraz už cvičia aj Afgancov.
Bratislava: 4479 kilometrov
Naši vojaci bývajú v unimobunkách neďaleko Američanov. Ich kontajnery sú pomerne moderné. Na jednom z nich majú mapu Slovenska so šípkami k ich rodným mestám. Pri ceduľke Bratislava je nápis 4479 kilometrov.
Príslušník skupiny špeciálnych úloh zo žilinského 5. pluku špeciálneho určenia SME tento rok pod podmienkou anonymity hovoril, že bežní Afganci slovenských vojakov nevnímajú negatívne.
„Záleží na tom, či sa na nás pozeral zločinec, či bežný roľník. Rozdielny názor má človek, ktorého zadržaním prekazíte kšeft so zbraňami alebo drogami, a iný názor má jednoduchý roľník, ktorý chce iba jediné - aby bol v jeho regióne pokoj a mohol so svojou rodinou v pokoji žiť.“
Americkí vojaci majú pre hroziace nebezpečenstvo zákaz odkladať zbrane aj v čase voľna. Aj do jedálne preto chodia s nabitými automatickými puškami na pleci.
Odkladajú ich len v sprche, pri športe a pred spánkom. S revolvermi na opaskoch tu chodia dokonca aj americké učiteľky angličtiny.
Základňa ako Ružomberok
Základňa má vlastné kantíny, reštaurácie, pobočky amerických fastfoodových reťazcov Subway či Burger King, obchody, obrovskú čistiareň odpadovej vody a z dolárových bankoviek vám tu väčšinou vydajú namiesto kovových vlastné plastové žetóny. Je obrovská – má zhruba štyri krát šesť kilometrov.
V januári 2012 mala podľa neoficiálnych informácií okolo 26-tisíc obyvateľov, takmer toľko, ako má Ružomberok.
Ťažké pre život sú už len klimatické podmienky južného Afganistanu. V lete cez deň stúpa teplota aj nad 50 stupňov, v noci klesá o desiatky stupňov - niekedy aj k nule.
Pre mimoriadne nízku vlhkosť vzduchu sa po západe slnka ochladí takmer okamžite.
