KÁHIRA, BRATISLAVA. Len v niekoľkých krajinách sveta je možné, že by minister obrany prišiel za svojím prezidentom a povedal mu, že už prezidentom nie je.
Jednou z nich je Egypt, kde to pred týždňom urobil generál Abdal Fattáh Sisí a dosadil nového lídra.
Až taká mocná je v Egypte armáda. Nepodlieha civilnej moci, v praxi ju skôr ovláda. A to už od vzniku republiky v roku 1952.
Až do prevratu v roku 2011 všetci prezidenti pochádzali z vojenského prostredia.
Bez kontroly
Egyptská armáda má asi pol milióna aktívnych vojakov. Keďže je vojenská služba povinná pre všetkých mužov, takmer každá rodina v nej niekoho má.
Je najväčšia v Afrike, desiata najväčšia na svete a vďaka americkej pomoci aj moderne vyzbrojená.
Nikto presne nevie, ako funguje, nikto nekontroluje jej rozpočet. Generáli podnikajú, podľa niektorých údajov ich podniky tvoria 15 až 40 percent HDP Egypta.
Armáda vlastní továrne, v ktorých vyrába napríklad LCD televízory, cestoviny alebo chladničky. Prevádzkuje pumpy či reštaurácie.
Lacnú pracovnú silu má vo vojakoch základnej služby, ktorí dostávajú, samozrejme, menej ako je minimálna mzda. Egyptská armáda navyše vlastní cenné pozemky, mnohé z nich pod turistickými rezortmi.
„V štáte je centrom všetkého. Je najsilnejším hráčom,“ cituje protál NPR analytika Jeffreyho Martiniho.
Za mnohé hovorí aj fakt, že keď armáda prebrala moc po prezidentovi Husním Mubarakovi a obviňovali ju z porušovania ľudských práv, Gallupov inštitút jej nameral 85-percentnú popularitu.
Cvičení Američanmi
Aj vďaka tomu nestratila moc ani vtedy, keď sa prezidentom stal Muhammád Mursí z Moslimského bratstva.
Ten pritom hneď po nástupe do úradu vymenil šéfa armády. Na čelo dosadil Sisího, ktorý sa sám považuje za zbožného moslima, čo je v protiklade so sekulárnym zmýšľaním generálov.
Teraz však Sisí ukázal, že sa nebojí postaviť proti islamistom. Moc však priamo prebrať nechce.
Američania by potom museli udalosti označiť za vojenský prevrat, a to by podľa zákona znamenalo zastavenie pomoci egyptskej armáde. Ide asi o miliardu eur ročne, de facto len za to, že Egypťania už neútočia na Izrael.
Aj preto podporujú civilnú úradnícku vládu. Novým egyptským premiérom sa v utorok stal ekonóm Hazím al–Bibláví, ktorý už krátky čas viedol ministerstvo financií.
