Washington 20. júna (TASR) - Americký prezident George W. Bush podpísal prednedávnom zákon, ktorý ma ukončiť dlhoročný spor okolo výstavby monumentálneho pamätníka, venovaného 16 miliónom Američanov, bojujúcich v druhej svetovej vojne, ich rodinám a všetkým, ktorým vojnové udalosti spred viac ako 50 rokov priniesli utrpenie a bolesť.
Pamätník má stáť na známej washingtonskej promenáde Mall, medzi masívnym stĺpovým chrámom, vybudovaným na počesť prezidenta Abrahama Lincolna a 169 metrov vysokým obeliskom, pripomínajúcim ďalšiu výraznú postavu amerických dejín Georgea Washingtona.
Vybudovanie komplexu World War II Memorial, ktorý bude Američanom a návštevníkom Washingtonu pripomínať jedno z mála víťazných vojnových ťažení USA v 20.storočí, má svoju históriu.
Pamätníky americkým vojakom, ktorí padli vo Vietname či v Kórei, stoja už dávnejšie. K vojakom, ktorí sa vrátili domov z nepopulárnych, nejasne motivovaných či dokonca prehratých vojen, sa Amerika chovala ako k vydedencom. Útechou veteránom z Kórey a Vietnamu mali byť práve pamätníky na promenáde Mall.
Víťazi z roku 1945 však takéto čosi podľa názoru svojich spoluobčanov vonkoncom nepotrebovali. Mali svoje vojenské prehliadky, bozkávala ich samotná Marlene Dietrichová a po návrate dostávali od strýčka Sama štedré štipendiá, umožňujúce pokračovať v načatom štúdiu.
Len prednedávnom, 40 rokov po víťazstve nad nacistickým Nemeckom sa začali hlásiť o svoj pamätník aj veteráni druhej svetovej vojny a aj keď sa ich počet v priebehu desaťročí preriedil, dosiahli svoje.
Monumentálny pomník, ktorý bude stáť na rozlohe troch hektárov, bude tvoriť 56 žulových stĺpov, vysokých sedem metrov a postavených do polkruhu. Polkruhovité stĺporadie bude symbolicky spájať víťazný oblúk, na ktorom bude párik orlov a tisíc zlatých hviezd. Každý stĺp bude ozdobený vavrínovým vencom odliatym z bronzu.
Pre Ameriku nie sú podobné stavby ničím výnimočným - podobné diela v pseudoklacistickom štýle sa v 20. storočí stavali v USA pomerne často. Najväčším problémom je, že štýl pamätníka, venovaného víťazstvu nad Hitlerovou Treťou ríšou, nápadne pripomína stavebný štýl Hitlerovho dvorného architekta Alfreda Speera. Okrem architektov upozornili na túto skutočnosť aj historici.
"Pokiaľ prídu turisti z Múzea holokaustu k pamätníku druhej svetovej vojny na Malle, utrpia pravedpodobne riadny šok. Vzhľad pamätníka im oživí presne to, čo videli na obrázkoch z Tretej ríše," tvrdí odborníčka na históriu architektúry Judy Feldmanová.
Billovi Clintonovi sa však pôvodný návrh páčil a jeho nástupca, prezident George Bush príslušný zákon podpísal. Vybudovaním monumentu poverili príslušné miesta Američana rakúskeho pôvodu Friedricha St. Floriana, ktorý sa do USA vysťahoval v dospelom veku z rakúskeho Grazu a jeho akcent - ako stihli upozorniť už viacerí - zas nápadne pripomína rakúskeho exprezidenta Kurta Waldheima, obvineného zo spolupráce s nacistami, napísal nemecký denník Frankfurter Allgemeine Zeitung a nemecký týždenník Spiegel.
