Antinobelove ceny za rok 2002 rozdávala vo štvrtok večer na pôde Harvardovej univerzity v Bostone po dvanástykrát redakcia humoristického časopisu Annals of Improbable Research. Ocenené boli výkony, "ktoré sa nedajú opakovať, respektíve je lepšie, keď sa nebudú opakovať". Na rozdiel od antioscarov si po antinobelove ceny niektorí laureáti aj prišli.
Antinobelovu cenu za biológiu získal Charles Paton z University of St. Andrews, ktorý skúmal, prečo pštrosy, chované na jednej britskej farme, nemali mláďatá. Dospel k záveru, že pštrosie samce sa identifikovali s človekom, ktorý ich choval a nejavili veľký záujem o samičky. Svoju tézu však nemohol dokázať, pretože pštrosia farma skrachovala.
Chris McManus z University College London bol ocenený za vyriešenie dávneho problému asymetrie semenníkov u mužov a starovekých sôch. Jeden kunsthistorik v 18. storočí totiž tvrdil, že ľavý semenník sôch je vždy väčší ako u mužov z mäsa a kostí. McManus mu dal v tomto po preskúmaní 107 anatomicky korektných sôch mužov za pravdu. Poopravil ho však v tom, že v prírode býva naopak väčší pravý mužský semenník.
Antinobelova cena sa ušla aj Karlovi Kruszelnickému z univerzity v Sydney. Ten v interdisciplinárnom výskume riešil ďalší vážny problém: Prečo, ako a komu sa v pupku zbierajú hrčky z látky?
V matematike si cenu odniesol Kannoth Sreekumar z indickej Kerala Agricultural University, ktorý odhadol plochu kože všetkých slonov žijúcich v Indii. Vo fyzike zvíťazil Arnd Leike z univerzity v Mníchove za demonštráciu exponenciálneho rozpadu na príklade peny na pive, ktorý nedávno zverejnil European Journal of Physics. V chémii bodovala periodická sústava prvkov, na ktorej bolo miesto pre pivo a keksy.
Najväčšia pozornosť sa sústredila na antinobelovu cenu mieru. V rámci "porozumenia medzi zvieraťom a človekom" ju dostali japonskí vedci za počítačový program Bow-Lingual, ktorý simultánne prekladá psí štekot do ľudskej reči.
Internet: http://www.improbable.com/ig/ig-top.html
