Moskva/Riga 5. októbra (TASR) Oficiálni predstavitelia Lotyšska opakovane vyjadrujú presvedčenie, že dnešné parlamentné voľby v krajine nezmenia smerovanie Rigy do Severoatlantickej aliancie a Európskej únie. Voľby sa však môžu stať neoficiálnym referendom o postavení početnej ruskej menšiny v krajine.
Z 2,4 milióna obyvateľov Lotyšska, asi o tretinu väčšieho ako Slovensko, je dnes bez občianstva vyše 626.000 ľudí. Ruština je v tejto pobaltskej krajine rodným jazykom pre 32-40 percent obyvateľov. A v 800-tisícovom hlavnom meste Rige tvorí rusky hovoriaca populácia prinajmenšom polovicu.
S dedičstvom deportácií pôvodného obyvateľstva sovietskym režimom na Sibír a organizovaným príchodom stoviek tisícov Rusov za prácou sa Lotyšsko dodnes nevyrovnalo. Pre miestnych Rusov, ktorí len slabo ovládajú lotyšský jazyk, je získanie občianstva administratívne veľmi náročné a často aj nemožné.
Lotyšsko spolu s Litvou a Estónskom dúfajú, že pozvánku do NATO dostanú už na novembrovom summite aliancie v Prahe. V rovnakom čase ako krajiny Visegrádskej štvorky by chceli tri postsovietske pobaltské štáty vstúpiť aj do EÚ.
Voľby v Lotyšsku sú poznamenané vládnou krízou kabinetu Andrisa Berzinsa. Premiér v minulých dňoch odvolal ministra vnútra Mareka Seglinsa, člena Národnej strany, ktorý vydal súhlas so zatknutím aktivistov menšej opozičnej Lotyšskej cesty.
Aktivisti v Rige rozširovali letáky, ktoré podľa polície hanobili národniarov. Lotyšská cesta na zatknutie reagovala obvinením na adresu Národnej strany, že v predvolebnom boji zneužíva políciu. V porovnaní s problémom ruskej menšiny ide však skôr len o búrku v pohári vody.
Do 100-členného lotyšského parlamentu (Saeima) kandidujú dve desiatky subjektov. Podľa analytikov šancu prekonať päťpercentnú hranicu má však len osem z nich.
Až tri štvrtiny mandátov by si mohli podeliť tri strany: Národná strana, Lotyšská cesta a strana Za ľudské práva v jednotnom Lotyšsku. Všetky tieto subjekty podporujú vstup Rigy do euroatlantických štruktúr, v rôznej miere podporujú znižovanie daní a rast zahraničných investícií a vyslovujú sa za rozvoj hospodárskej spolupráce so susedným Ruskom.
Strana Za ľudské práva v jednotnom Lotyšsku zastupuje aj záujmy ruskej menšiny a hlása ideu rovnoprávnosti všetkých obyvateľov Lotyšska. Podľa niektorých odhadov by mohla zo 100 mandátov získať 24-28 kresiel. Vylúčené nie je ani jej víťazstvo.
Susedné Rusko by takýto výsledok volieb videlo najradšej. Predsedu strany ľudských práv Janisa Jurkansa prijal nedávno dokonca aj ruský prezident Vladimir Putin.
Moskva sa už zmierila s orientáciou Vilniusu, Rigy a Tallinnu na NATO a EÚ. V prípade Estónska a Litvy už Rusko netrápi postavenie miestnych ruských menšín a v prípade Litvy sa sľubne rozvíjajú aj bilaterálne vzťahy. No v prípade Lotyšska je situácia celkom opačná - Moskva totiž vytrvale opakuje, že Riga systematicky diskriminuje ruské obyvateľstvo.
Od 1. októbra platí v Lotyšsku nový zákon o štátnom jazyku, ktorý ako jediný jazyk komunikácie so štátnymi a miestnymi úradmi stanovuje lotyštinu. Tento jazyk musia perfektne ovládať dokonca aj redaktori ruskojazyčných médií. V Lotyšsku sa môže vysielať reklama len po lotyšsky a všetky verejné prejavy a vystúpenia v inom než štátnom jazyku musia byť tlmočené do lotyštiny.
Olej do ohňa len deň pred voľbami priliala lotyšská prezidentka Vaira Vike-Freibergová, ktorá pochádza z Kanady a ruštinu neovláda. V rozhovore pre najrozšírenejší denník Lauku Avize (Vidiecky život) prezidentka početnej ruskej menšine odkázala, že jej predstavitelia sa musia buď naučiť lotyšský jazyk a naturalizovať, sa alebo opustiť krajinu.
"Ak sa niekomu nezávislé Lotyšsko nepáči, hranice sú otvorené a nikoho tu násilím nedržíme," uviedla Vaira Vike-Freibergová.
Výroky prezidentky na adresu ruskej menšiny bez lotyšského občianstva odsúdil ruský minister bez kresla Vladimir Zorin, ktorý vo vláde zodpovedá za otázky národnostnej politiky. Podľa neho problém treba riešiť s prihliadnutím na európske právo a doporučenia Rady Európy.
"Masové deportácie (ruského) obyvateľstva z Lotyšska Rada Európy v žiadnom prípade nepripustí," zdôraznil ruský minister.
Výsledok parlamentných volieb v Lotyšsku a zisk strany Za ľudské práva v jednotnom Lotyšsku sa môže neskôr odraziť aj na voľbe novej hlavy štátu. Poslanci budú voliť nového prezidenta Lotyšska už v januári 2003.
(spravodajca TASR Bohdan Kopčák) ed dem