Agentúrnu správu sme nahradili článkom z tlačového vydania.
KÁHIRA, TEL AVIV. V sobotu sa zdalo, že Egypt má nového premiéra s dobrým renomé v zahraničí. Už na druhý deň to však líder krajiny poprel. Muhammad Baradej nevyhovuje konzervatívcom z hnutia Núr.
Ak by na ňom dočasný prezident Adlí Mansúr dosadený armádou trval, nebudú ho podporovať.
Sám sa obral o legitimu
Profil
Muhammád Baradej (71)
Vyštudovaný právnik dostal v roku 2005 Nobelovu cenu za mier spolu s Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu, ktorú vtedy viedol.
Podporoval revolúciu v roku 2011. Hovorilo sa, že by mohol kandidovať za prezidenta, no neurobil tak.
Za svojho zástupcu si ho vybrali stredové a ľavicové strany.
Poradca prezidenta Ahmad alMuslímaní povedal, že Baradej by bol „logickou voľbou“.
Páčil by sa zrejme aj zahraničiu, keďže má imidž človeka, čo podporoval pôvodnú revolúciu proti Mubarakovi, a vystupovanie, ktoré by novým vládcom Egypta zabezpečilo významný kredit v zahraničí.
Za svoju činnosť na čele Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu dostal Nobelovu cenu za mier.
V rozhovore pre BBC Baradej povedal, že vojenský prevrat nepovažuje za ideálne riešenie, ale iná šanca nebola.
„Bolo to bolestivé riešenie, nikto to tak nechcel. Mursí sa nanešťastie o legitimitu obral sám, keď sa pred pár mesiacmi vyhlásil takmer za faraóna. Odvtedy ide o pästný súboj, nie demokratický proces,“ vyhlásil.
Demokratický proces zatiaľ celkom nefunguje ani po odstavení Moslimského bratstva, ktoré opozícia a armáda v poslednom roku označovali za pôvodcu prakticky všetkých problémov.
Islamisti sa na rokovaniach ani nechcú zúčastňovať. Namiesto toho dostali ľudí do ulíc a žiadajú návrat prezidenta do úradu, dovtedy odtiaľ nechcú odísť.
Násilie v uliciach podľa niektorých zdrojov nahráva tomu, že armáda sa s voľbami a odovzdaním moci nebude ponáhľať. Má silný argument: najprv musí nastoliť poriadok.
Pri víkendových násilnostiach zomrelo najmenej 37 ľudí a asi tisíc bolo zranených.
Kopti na strane armády
Cez víkend sa zrážky neodohrávali len v Káhire, ale aj na citlivom Sinajskom polostrove. Opäť útočili na koptských kresťanov, zastrelili jedného duchovného.
Kopti sa postavili na stranu armády, lebo sa už od pádu Mubarakovho režimu obávali o svoje postavenie v Egypte ovládanom islamistami.
Vývoj v Egypte so znepokojením sledujú aj vo svete. Hoci Mursího zvrhnutie Západ v zásade nekritizoval, požaduje od súčasných lídrov Egypta, aby čo najskôr prebehlo odovzdanie moci civilistom a jasne sa stanovilo, kedy budú voľby a aký bude ďalší postup demokratizácie krajiny.
To je nevyhnutné aj pre získanie pomoci, ktorú pre katastrofálny stav ekonomiky bude Egypt potrebovať.
Jednou z vecí, ktoré zvrhli Mursího, bola aj jeho neschopnosť riešiť chudobu, nezamestnanosť a problémy s pohonnými látkami či elektrinou.
Egypt straší aj tuniských politikov
Aj niektorí Tunisania si prajú, aby armáda zasiahla ako v Egypte.
TUNIS, BRATISLAVA. Keď začiatkom roka 2011 Tunisania v uliciach zvrhli diktátora, vlna protestov sa preniesla aj do Egypta a zložila Husního Mubaraka. Niečo podobné sa môže zopakovať opačným smerom.
Tuniská spoločnosť je totiž rozdelená podobne ako egyptská. Prívrženci vládnucich umiernených islamistov zásah armády v Egypte kritizujú, liberáli by ho zas privítali aj u nich doma. „Politický islam zlyhal, Egypt má za sebou konečne skutočnú revolúciu,“ cituje Deutsche Welle učiteľa Muhammada.
Podľa francúzskeho prezidenta Francoisa Hollanda by však Tunisko malo byť príkladom pre ostatné krajiny regiónu, a nie naopak.
„V Líbyi poškvrnilo prechod k demokracii násilie, v Egypte sa tento proces zastavil, keď armáda zvrhla zvoleného lídra, a v Sýrii túžba po zmene viedla k vojne,“ vyhlásil Hollande počas návštevy Tuniska. „Vy idete správnym smerom,“ odkázal Tunisku.
„Čo sa stalo v Egypte, stane sa aj v Líbyi,“ okomentoval pre BBC situáciu Ibrahim, ktorý sa v roku 2011 postavil ako demonštrant proti líbyjskému diktátorovi Muammarovi Kaddáfímu.
V Líbyi je však situácia iná ako v Tunisku. Neexistuje výrazná osobnosť, proti ktorej by ľudia chceli povstať, armáda nemá v porovnaní s milíciami žiadny vplyv.
Nestabilný Egypt môže politickú situáciu ešte zhoršiť. „Len od nich závisí bezpečnosť našich hraníc, my nemáme armádu, ktorá by to vedela zaručiť,“ cituje BBC Hannu Galálovú, právničku z Bengází.
Matúš Krčmárik
Egypt je taký rozčesnutý na konzervatívnu a sekulárnu časť, že vlny násilia sú reálnejšie než rýchle nové voľby a upokojenie situácie, píše Peter Schutz
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne.
