KÁHIRA, BRATISLAVA. Egyptská armáda vyhlásila, že prezidenta Muhammada Mursího zvrhla v stredu pre to, aby v krajine nastolila poriadok a zmiernenie. Nateraz to vyzerá opačne. Egyptský chaos pokračuje.
A je natoľko komplikovaný, že ani mimo Egypta neexistuje jednotný názor na to, či sa tam udial vojenský prevrat alebo či sa krajina len po roku „vykoľajenia“ vracia na revolučnú cestu.
Prevrat či revolúcia 2
Prívrženci Mursího sú v uliciach nespokojní s tým, čo nazývajú pučom aj so zatýkaním lídrov Moslimského bratstva.
Armáda podľa nich prekročila všetky limity, zvrhla demokraticky zvoleného prezidenta a napriek slovám o zmierení a zapojení islamistov do novej politickej reality, ich lídrov zatýka a zdá sa, že s tým nemieni prestať.
Tá časť Egypťanov, ktorá armádu nateraz podporuje, očakáva, že Egypt sa vráti do revolučného módu. Hovorí sa, že novým premiérom by mal byť jeden z najviditeľnejších lídrov opozície, Muhammad Baradej.
Ten to ale odmietol, hoci sa v denníku New York Times pokúsil obhájiť skutočnosť, že Mursího zvrhla armáda s tým, že to bolo nevyhnutné. Generáli chcú čoskoro vytvoriť silnú dočasnú vládu a vypísať voľby.
Veľkou otázkou je, či sa im a novým lídrom podarí vyvarovať sa chýb, ktoré urobil bývalý prezident Mursí.
Tomu okrem katastrofálnej ekonomiky a zlej sociálnej situácie zlomili vaz hlavne jeho diktátorské sklony a snahy presadzovať islamistické videnie sveta.
Na reštart revolúcie, ako udalosti v Egypte nazývajú optimisti, reaguje svet opatrne. Mursího spôsoby a stav Egypta zrejme nikoho veľmi neoslovoval. Prevzatie moci armádou je ale problematické, aj keď môže byť alebo sa môže vydávať za vypočutie hlasu ľudu.
