SARAJEVO, BRATISLAVA. Berina Hamidovičová sa narodila v marci s vážnym postihnutím. Zdeformovaný pažerák jej neumožňoval jesť.
Po tom, čo sa nevydarila operácia v Sarajeve, bol pre bosnianske dievčatko jedinou záchranou rýchly prevoz do Belehradu.
Tu však nastal problém. Pre národnostné spory politikov od februára nevydávali bosnianske úrady novorodencom rodné čísla. Bez neho nemohla dostať Berina pas a odísť za hranice.
„Ako vieme, že neobchodujete s deťmi. Musíme počkať na potvrdenie ministerstva vnútra,“ spomínal na reakciu colníkov pri prevoze jej otec Emir pre portál Klix.ba.
Nakoniec ju do Belehradu pustili a operovali, no už bolo neskoro. V polovici júna Berina zomrela na otravu krvi.
Symbolom cumeľ
Spor o rodné čísla spustil v Bosne „baby protesty“.
„Ide o najväčšiu vlnu aktivizmu a občianskych protestov, aké sme v Bosne mali od vyhlásenia nezávislosti,“ hovorí analytička Tija Memiševičová.
Aj v pondelok demonštrovali tri tisícky ľudí pred parlamentom, aby politici bizarný spor vyriešili. Symbolom demonštrantov je cumeľ so vztýčenou päsťou. „Nechceme entity, ale identity,“ znie jeden zo sloganov.
Všetko sa začalo vo februári, keď ústavný súd zrušil dovtedajší zákon o rodných číslach.
„Súdu prekážalo, že v rodných číslach sú zakódované niektoré staré, už neplatné názvy miest,“ hovorí Memiševičová. Malo ísť o jednoduchú zmenu, no politici v Bosne z toho urobili významný problém.
Srbskí politici chceli, aby v rodnom čísle po novom bolo zakódované aj to, z akej časti federácie dotyčný pochádza. Bosnianski politici to odmietali. Spory o decentralizáciu sa v krajine ťahajú od konca vojny v roku 1995.
„Je to u nás klasická politická hra, hrajú sa so životmi ľudí,“ dodáva Memiševičová. Od februára tak novorodenci bez rodného čísla pre štát akoby ani neexistovali.
„Nemôžu dostať pas ani zdravotné poistenie,“ hovorí slovenský sociálny antropológ a balkanista Andrej Mentel, ktorý v súčasnosti sleduje „babylúciu“ priamo v Sarajeve.
Začiatkom júna po zverejnení problémov trojmesačnej Beriny, ale aj ďalšieho dievčatka, ktoré nakoniec dokázali dostať do Nemecka na operáciu kostnej drene, Bosniakov prešla trpezlivosť a vyšli do ulíc.
Najskôr na štrnásť hodín obkľúčili a uzavreli parlament aj s poslancami. Tí odvtedy radšej do parlamentu neprišli. Úrady vydali len dočasné rozhodnutie na pol roka, no problém nevyriešili.
Spojili ľudí
Spor o trinásťmiestne rodné číslo, dlhšie, ako je bežné v Európskej únii, bol poslednou kvapkou pre Bosniakov, ktorí sa roky pozerajú, ako sa nacionalistickí politici nevedia na ničom dohodnúť, dodáva Mentel. Osemnásť rokov od konca vojny krajina stále nemá ústavu.
„Od prvého štvrťroka schválili v Bosne len päť zákonov, kým v Srbsku 70,“ ilustruje Mentel miestnu neschopnosť na niečom sa dohodnúť.
Súčasné protesty však ukázali, že krajina sa dokáže spojiť. Za najmenších demonštrujú v Tuzle, Banja Luke aj v Mostare.
„V dave vidieť Srba vedľa Chorváta či pankáča vedľa ženy v hidžábe,“ dodáva Mentel.
Obyvatelia Bosny tak bez ohľadu na národnosť v uliciach protestujú proti neschopnosti politikov riešiť bežné problémy ľudí, aj tých najmenších.
