Newport 20. júna (TASR) - Americký polárnik Paul Mileski vymyslel techniku, ktorá umožní bezproblémovú rádiovú komunikáciu na póloch. Namiesto vzduchu je médiom na prenos rádiových vĺn niekoľko metrov hrubá vrstva morského ľadu. Týmto spôsobom sa zabezpečí prenos signálu bez prerušenia na šesťkrát väčšiu vzdialenosť, informoval odborný časopis New Scientist.
Rádiokomunikácia na zemských póloch má svoje špecifiká a problémy. Normálne sa rádiové vlny odrážajú od ionosféry a takto prekonajú veľkú vzdialenosť od vysielača k prijímaču. Lievikovitý tvar magnetického poľa na póloch však pôsobí ako vysávač na elektricky nabité častice zo Slnka a zapríčiňuje rušenie prenosu.
"Ionosféra môže byť tak energeticky nabitá, že stratí prirodzenú schopnosť odrážať rádiové vlny," povedal Mileski, ktorý pracuje v US Naval Undersea Warfare Center v Newporte, štát Rhode Island. Už vo vzdialenosti iba 80 kilometrov od vysielača tak na póloch hrozí nebezpečenstvo prerušenia rádiového kontaktu.
V letných mesiacoch je arktický morský ľad hrubý asi tri metre, pričom slanosť spodnej pätiny je mimoriadne vysoká. Zvyšok je naopak málo slaný a výborne sa hodí ako vodič rádiových vĺn. "Elektrické vlastnosti jednotlivých vrstiev ľadu sa veľmi odlišujú. Táto štruktúra funguje ako vlnovod," vysvetľuje Mileski.
Na overenie svojho nápadu Mileski najprv zapichol do ľadu dipólovú anténu. Tú tvorili dva drôty položené nad seba, ktoré ukazovali do smeru komunikácie a v strede boli spojené s vysielačom. O niekoľko kilometrov ďalej pripravil podobnú anténu na príjem signálu.
Najlepšie výsledky dosiahol s vlnovou dĺžkou 600 metrov, ktorú vytvoril dvoma 150 metrov dlhými drôtmi. Tento 500 kilohertzový signál sa bez väčších problémov dostal do vzdialenosti takmer 500 kilometrov.
