Slovenským turistom odpadnú colné kontroly.
Kata Sečičová sa na nočný ohňostroj pozrieť nešla. Na oslavy vstupu krajiny do Európskej únie nemá náladu. Fabrika, kde pracovala, pred niekoľkými mesiacmi zbankrotovala a ona už mesiace nedostáva plat.
„Členstvo v Únii neznamená pre nás zamestnancov nič dobré,“ hovorí 53-ročná Chorvátka pre nemecký denník Hamburger Abendblatt.
„Bude to len horšie, hlavne pre textilný priemysel,“ hovorí žena a myslí nielen na lacný tovar z Číny, ale aj z iných členských štátov Únie.
Sečičová pracovala pre najväčšiu textilnú fabriku na Balkáne. Tá je jedným zo štátnych podnikov, ktoré sprivatizovali, aby sa mohli prispôsobiť štandardom Únie a nezvládli to.
Slováci Chorvátov podporovali
Európski politici však oslavovali vo veľkom. Po desiatich rokoch vyjednávanie pristúpilo štvormiliónové Chorvátsko a Európska únia tak má od pondelka 28 členov.
O polnoci na hraničnom priechode so Slovinskom odstránili značky colnica a na hranici so Srbskom pribudla značka Európska únia. Ohňostroj sledovali politici z 30 krajín medzi nimi aj premiér Robert Fico.
Slovenská diplomacia celý čas podporovala vstup balkánskej krajiny, kam chodí najviac našich turistov. Odteraz bude cesta k Jadranu rýchlejšia, odpadnú colné kontroly. Pasová kontrola zostáva a platí sa stále kunami.
Nezamestnaná Chorvátka nebola sama, kto neoslavoval vstup krajiny do Únie. Keď sa vstupné rozhovory pred desiatimi rokmi začali, mali podporu 85 percent obyvateľov.
Teraz je to okolo 60 percent, ale podľa júnového prieskumu agentúry Ipsos Puls len desať percent Chorvátov čaká od vstupu zlepšenie svojej životnej situácie.
Nezamestnanosť sa blíži k 20 percentám, medzi mladými nemá prácu každý tretí. Krajina je piaty rok v recesii a nespĺňa maastrichtské kritériá: rozpočtový deficit stúpol na 4,7 percenta HDP a 60-percentný dlh prekročia Chorváti na budúci rok.
Brusel má preto obavy, aby nemusel zachraňovať ďalšiu krajinu v kríze. Analytici však upozorňujú, že Chorváti nemajú problém s bankami a dlh i deficit môžu dať do dvoch rokov do poriadku.
„Bude to naopak. Únia bude zo vstupu profitovať viac ako Chorvátsko. Napríklad pri odvodňovaní či čistiarniach odpadových vôd sú potrebné investície a technológie, ktoré nemáme. To je príležitosť pre nemeckých a iných investorov,“ povedala pre ARD ekonomická expertka Sandra Svlajek.
Ironický úškrn nie je na mieste, pri vstupe Chorvátska do Únie je čo oslavovať, píše Miriam Zsilleová
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
Miliardy z Bruselu
Profitovať však budú aj Chorváti. Z Bruselu majú na najbližších sedem rokov prisľúbených 13 miliárd eur. To podľa názoru Európskej banky pre obnovu a rozvoj posilní rast ekonomiky. Koniec recesie predpovedajú optimistické scenáre na rok 2014.
Najväčším problémom je korupcia. Transparency International dala Chorvátov v rebríčku za rok 2012 za Rwandu, Jordánsko a Kubu.
Bývalý chorvátsky premiér Ivo Sanader, ktorý urobil dosť pre vstup krajiny do Únie, sedí vo väzení za úplatok od zahraničných investorov.
„Korupcia zasiahla všetky časti našej spoločnosti,“ povedal Neven Luketa, investičný poradca na polostrove Istria. Korupcia s byrokraciou najviac odstrašuje investorov. „Dúfam, že členstvo to zmení,“ vraví pre Hamburger Abendblatt.
Región bez vojen
Politici vstup druhej krajiny bývalej Juhoslávie oslavujú a opakujú, že bude povzbudením pre ďalšie štáty regiónu, ktoré zažili vojnu.
„Sme svedkami historického okamihu pre Balkán a pre Európu ako celok,“ povedal v piatok po ukončení summitu predseda Európskej rady Herman Van Rompuy.
Summit rozhodol o začatí rozhovorov so Srbskom v januári 2014 a rokovaniach s Kosovom o stabilizačnej a asociačnej dohode.
Na vstup čakajú i Macedónsko, Bosna a Hercegovina, Čierna Hora či Albánsko.
