Narodil sa do rodiny Friedmanovcov, ale priezvisko si zmenil na Green (Zelený). Malo vystihovať jeho životný štýl, ktorý sa orientoval na ekológiu, udržateľný rozvoj a férové podmienky pre zamestnancov v regióne, kde nebola núdza o vykorisťovanie a detskú prácu.
Ešte jedna vec bola jeho vášňou: čokoláda. Smrť ho zastihla, keď opravoval solárny prístroj na chladenie čokolády. Bosý biznisman, ako ho prezývali, Mott Green zomrel ako 47-ročný (15. 4. 1966 - 1. 6. 2013).
Odmietol spoločnosť
Vyrástol v dobre zabezpečenej lekárskej rodine na Staten Islande. Jeho otec Sandor zvykol počas zimného semestra prednášať na univerzite v Grenade a rodinu tam brával zo sebou. David Lawrence (neskôr si meno zmenil na Mott) sa tam o niekoľko rokov presťahoval definitívne.
Ešte predtým prežil v 70. rokoch minulého storočia búrlivú mladosť medzi anarchistami a squattermi vo Philadelphii.
Hoci bol už od detstva mimoriadne nadaný, nenastúpil na prestížny Massachusettský technologický inštitút (MIT), kam ho prijali. Vybral si menej známu univerzitu a nedokončil ju, lebo to bolo proti jeho presvedčeniu.
Denník New York Times napísal, že ukončenie univerzitného vzdelania by pre neho bolo dôkazom, že sa stal súčasťou skorumpovaného spoločenského systému.
Namiesto zarábania peňazí, na ktoré mal byť teoreticky pre svoje technické nadanie, vytrvalosť a talent predurčený, chodil po reštauráciách a "zachraňoval" jedlo, ktoré sa reštaurácie chystali vyhodiť a distribuoval ich bezdomovcom.
V džungli na Grenade
Na Grenadu sa definitívne presťahoval v roku 1987. Postavil si chatrč z bambusu, žil v džungli a vyrábal si elektrinu zo Slnka.
Zamiloval si tam čaj z kakaových bôbov a po desiatich rokoch sa rozhodol, že z grenadských kakaových bôbov, ktoré majú veľmi špecifickú chuť, začne vyrábať čokoládu. Jeho prvá prevádzka bol plne ekologická. Bôby vykupoval od miestnych farmárov za viac ako férovú sumu, päťdesiat jeho zamestnancov zarábalo toľko ako on.
Trval na tom, aby sa v továrni robilo všetko. Od sušenia bôbov až po balenie a distribúciu. Vyberal si tiež obchodníkov, ktorí sa správali ekologicky a podporovali etické podnikanie.
Obchod s kakaom má imidž biznisu, čo zamestnáva malé deti a drancuje celé komunity. Green sa tomu chcel vyhnúť a tak sa rozhodol, že bude mať všetko pod kontrolou. Preto sa všetko dialo na Grenade.
Jeho organická čokoláda patrí k najdrahším, ale aj k odborníkmi najoceňovanejším produktom na trhu.
Napriek tomu bola jeho firma dlhé roky v mínuse a začalo sa jej dariť len posledné mesiace. Green totiž podľa priateľov vždy viac trval na princípoch ako na biznise. V Holandsku napríklad jeho čokolády distribuovali bicyklisti, aby sa nemuseli používať autá.
Green spával vo svojej továrni, pracoval so svojimi robotníkmi a stále niečo zdokonaľoval. Bol majstrom technickej improvizácie. Naučil sa to, keď nelegálne "naťahoval" elektrinu do opustených domov obývaných anarchistami. V továrni ho zastihla aj smrť. Opravoval jeden z prístrojov a zabila ho pritom elektrina.
Jeho matka a ďalší príbuzní však chcú v jeho biznise pokračovať.
