Na mimoriadnej tlačovej konferencii v utorok večer to v Bukurešti vyhlásil šéf rumunskej diplomacie Mircea Geoana, ktorý podčiarkol, že hovorí nielen ako minister zahraničných vecí, ale aj v mene prezidenta, premiéra a vládneho kabinetu.
Rumunsko považuje maďarský zákon "za nerealizovateľný" na vlastnom území, vyhlásil Mircea Geoana. Súčasne konštatoval, že maďarská vláda od vypracovania legislatívnej normy, cez jej predloženie do parlamentu a rozpravu o návrhu až po schválenie nepreukázala ochotu akceptovať pripomienky rumunskej strany.
"Návrh zákona s nami nijako nekonzultovali pred predložením do parlamentu, aj keď sme to navrhovali. Vyslali sme našich expertov do Budapešti. Ministrovi zahraničných vecí Jánosovi Martonyimu sme pripomienky rumunskej strany doručili v písomnej forme a pred dvoma týždňami sme sa na konzultáciách v Budapešti dohodli, že definitívna podoba legislatívnej normy adekvátne zohľadní pripomienky rumunskej strany. Do návrhu zákona sa dostali početné zmeny, ale s poľutovaním musím konštatovať, že v jeho (v utorok) schválenej definitívnej podobe nemožno objaviť pripomienky a odporúčania rumunskej strany. Teda, v medzinárodnej politike doteraz bezpríkladným spôsobom prediskutovali a schválili zákon, týkajúci sa občanov iného štátu bez toho, aby to dôkladne konzultovali s vládou krajiny, občanom ktorej bola určená predmetná legislatívna norma," vyhlásil rumunský minister zahraničných vecí a dodal: "To je to, čím sme sa najvážnejšie zaoberali a čo nás aj teraz ruší."
Mircea Geoana označil prijatý zákon v zásade za "anachronický a neeurópsky", za normu, ktorá je v rozpore so závermi summitu Európskej únie v Göteborgu a ktorá "nie je v súlade s európskym letopočtom." Šéf rumunskej diplomacie na ilustráciu pripomenul, že Rakúsko vyňali z geografického okruhu pôsobnosti zákona a poznamenal, že dve ďalšie zainteresované krajiny, SR a Slovinsko, majú šance stať sa plnoprávnym členom Európskej únie, na čo si Rumunsko bude musieť ešte niekoľko rokov počkať. Strednodobo preto "terčom zákona bude predovšetkým Rumunsko", čo je podľa Geoanových slov pre Bukurešť neprijateľné.
Minister podčiarkol, že viacero smerníc zákona je v rozpore s bilaterálnou rumunsko-maďarskou základnou medzištátnou zmluvou, ako aj vnútornou legislatívou Rumunska.
Rumunsko nechce "túto nešťastnú epizódu" priveľmi dramatizovať a aj naďalej pevne verí v budúcnosť vzťahov oboch krajín integrujúcich sa do európskych a transatlantických štruktúr. "Máme spoločný osud, spoločnú históriu, hľaďme skôr vpred do 21. storočia, a nie späť do 19. storočia," uzavrel šéf rumunskej diplomacie.
Ukrajinský minister zahraničných vecí Anatolij Zlenko krátko pred schválením predmetného zákona upozornil, že všetky články legislatívnej normy nepozná, ale osobne považuje za najdôležitejšie, aby nezasahovala do vnútorných záležitostí iných krajín, rešpektovala ich legislatívu a bola v súlade s medzinárodnými dokumentmi a ich normami.
" Pokiaľ viem, Budapešť vychádza z toho, ako rozšíriť právnu prax na krajanov žijúcich v iných štátoch. My toto úsilie chápeme," povedal šéf ukrajinskej diplomacie.
