Agentúrne spravodajstvo sme nahradili autorským článkom denníka SME.
VATIKÁN, BRATISLAVA. V roku 1982 našli v Londýne obeseného Roberta Calviho, riaditeľa Banco Ambrosiano, skrachovanej banky, v ktorej mal podiel aj Vatikán.
Pozadie fungovania tajomnej finančnej inštitúcie vtedy inšpirovalo autora Maria Puza k napísaniu scenára druhého pokračovania Krstného otca.
Ak by Puzo ešte žil, mohol by sa inšpirovať opäť a dopísať štvrtý diel. Vyšetrovanie podozrení z korupcie a prania špinavých peňazí v banke prebieha už od roku 2010, jeho výsledkom je aj piatkové zatknutie monsignora Nunzia Scarana. Ten ešte donedávna spravoval financie Vatikánu.
Duchovného zatkli, keď organizoval prevoz dvadsať miliónov eur v hotovosti zo Švajčiarska do Talianska. Za mrežami spolu s ním skončili ďalší dvaja ľudia – finančník Giovanni Carenzio a bývalý príslušník talianskej tajnej služby Giovanni Zito.
Stratený šek
Scaranov právnik Silverio Sica tvrdí, že jeho klient je len sprostredkovateľ, ktorý chcel pomôcť priateľom dostať sa k ich peniazom. Tie totiž predtým dali Carenziovi, aby ich investoval, a teraz ich chceli späť.
Zito sa ponúkol, že ich fyzicky prinesie. Preniesť ich mal v hotovosti v súkromnom lietadle, aby o operácii neboli žiadne stopy v bankových záznamoch.
K prevodu však nedošlo. V poslednej chvíli od neho Carenzio ustúpil. Zito si napriek tomu vyžiadal svoju províziu vo výške 400-tisíc eur.
Od Scarana dostal polovicu, keď malo prísť k vyplateniu druhej časti sumy, Scarano radšej nahlásil stratený šek, aby o peniaze neprišiel.
Zatknutý duchovný roky pracoval ako jeden z hlavných účtovníkov správy majetku apoštolskej stolice, ktorá má na starosti financie na fungovanie Vatikánu.
Nie je zatiaľ jasné, či sa na prípade spolupodieľa aj vatikánska banka, ktorá spravuje účty kňazov a katolíckych organizácií. V minulosti ju viackrát podozrievali, že pomáhala prať špinavé peniaze talianskemu podsvetiu.
Vatikán sa teraz ku Scaranovi nehlási. „Asi pred mesiacom sme ho dočasne prepustili, keď sa jeho nadriadení dozvedeli, že sa začalo vyšetrovanie jeho aktivít,“ povedal podľa BBC hovorca Vatikánu Federico Lombardi.
Problémy so zákonom mal Scarano aj v roku 2009, keď sa ukázalo, že zo svojho účtu v banke vybral 560-tisíc eur, aby z nich splatil hypotéku na svoj dom.
Aby to nevyzeralo podozrivo, našiel si 56 ľudí, ktorým dal hotovosť výmenou za šeky. Tie potom vložil na iné účty, odkiaľ dlh splatil.
Otvorenejšia banka
Pôvodné peniaze vo vatikánskej banke pritom pochádzali od darcov, ktorí si mysleli, že prispievajú na výstavbu hospicu v Salerne.
Scarano tvrdí, že hypotéku chcel splatiť, potom predať dom a z toho postaviť hospic. Ten však ešte stále nestojí. „Nič som nikdy neukradol, nikdy som nepral peniaze, čom čestný človek,“ vyhlásil pre miestne médiá.
Vatikán sa v minulosti bránil, keď chcel niekto sledovať jeho finančné záležitosti, odvolával sa na suverenitu mestského štátu.
Pomery sa však menia. Len tento mesiac zriadil pápež František komisiu, ktorá má banku zreformovať a otvoriť.
„Banka musí slúžiť potrebám cirkvi, pričom okolo nej nemôžu vznikať mýty a podobné senzácie,“ povedal pre La Reppublica Jean Louis Pierrre Tauran, jeden z členov komisie.
