Bez podpory v parlamente Jiří Rusnok nepresadí najdôležitejší zákon. Môže však Zemana potešiť veľvyslancami.
1.Tretia úradnícka vláda
Česko bude mať už tretiu úradnícku vládu. V roku 1998 krátko vládol Josef Tošovský, od roku 2009 do roku 2010 Jan Fischer. Tieto vlády však mali podporu v snemovni.
2.Zostavovanie vlády
Rusnok vyhlásil, že do dvoch týždňov predstaví členov vlády. Pôjde podľa neho o odborníkov, Miloš Zeman sľúbil, že do výberu nezasiahne. Ani Rusnok neočakáva, že by do jeho kabinetu zasadli aktívni politici, keďže všetky strany sú proti.
Jeho zákony by mohli sabotovať poslanci okolo Miroslavy Němcovej (na snímke MAFRA), ktorá zozbierala 101 hlasov.
3.Nedôvera
Do 30 dní od vymenovania musí Rusnok požiadať Poslaneckú snemovňu o vyslovenie dôvery. Už teraz je takmer isté, že ju nedostane.
Potom môžu poslanci snemovňu buď rozpustiť a do dvoch mesiacov by sa konali nové voľby, alebo by dostal prezident ďalší pokus. Ak by ani ten nevyšiel, návrh na vymenovanie premiéra by podával šéf snemovne.
4.Ohrozený rozpočet
Do septembra musí vláda predložiť rozpočet na ďalší rok. Strany bývalej koalície už avizovali, že ho nepodporia a Česku hrozí rozpočtové provizórium. To by znamenalo, že v roku 2014 by minister financií mohol každý mesiac uvoľniť len dvanástinu tohtoročného rozpočtu, aj to iba na prevádzkové náklady.
Žiadne investície, ktoré majú naštartovať rast, ohrozené by boli aj dotácie z Únie. Väčšie zmeny vláda nepresadí.
5.Zemanova vláda
Vláda však bude môcť vymenovať veľvyslancov podľa Zemanovho priania. Lívia Klausová by tak mohla odísť na Slovensko a Vladimir Remek do Ruska, čo blokoval šéf diplomacie Karel Schwarzenberg.
Vláda môže rozhodnúť aj o nákupe stíhačiek či dostavbe Temelína. Na dostavbe by sa podľa Zemana mal podieľať ruský kapitál.
