OSLO. Ospalé malé mestečko Kirkenes v najsevernejšej časti Nórska sa chystá na veľkú zmenu.
Topiaci sa ľad v posledných rokoch otvára čoraz skôr takzvanú severnú morskú cestu pozdĺž arktického pobrežia Ruska.
Zatiaľ ju na ceste do Ázie využívajú desiatky lodí, v blízkej budúcnosti má doprava vzrásť až päťdesiatnásobne, píše český portál iDnes.cz.
Ľad rýchlo ustupuje
Severná trasa dopravu urobí lacnejšou, ale výrazne ju aj skráti. Pri ceste medzi japonským prístavom Jokohama a Hamburgom v Nemecku má ušetriť štyridsať percent času a pätinu nákladov.
Mestečko Kirkenes, ktoré má iba 3 400 obyvateľov a v zimných mesiacoch je tu skoro neprerušovaná tma, sa teraz horúčkovito chystá na očakávaný boom.
„Prvýkrát v histórii sme svedkami otvárania nového oceánu vysoko na severe. To bude mať značný vplyv na obchod, ako aj úspory energie,“ povedala agentúre AFP prezidentka Nórskej asociácie vlastníkov lodí Sturla Henriksenová.
Vlani dosiahol rozsah ľadovej plochy najnižšiu zaznamenanú úroveň, vďaka tomu využilo podľa ruského prevádzkovateľa ľadoborcov novú trasu 46 lodí. To je značný nárast v porovnaní s rokom 2010, kedy tadiaľ prešli len štyri.
„Trasa sa otvára rýchlejšie ako sa predpokladalo. V súčasnosti je severná cesta bez ľadu 44 dní v roku. Za 10-15 rokov to môže byť až 135 dní. Neexistuje ale žiadna presná predpoveď, kedy sa trasa bude môcť plne otvoriť,“ povedal v januári českým Hospodárskym novinám Jan Šír z Karlovej Univerzity. ((lokacia))
Na polceste
Prevádzka je v každom prípade stále zanedbateľná v porovnaní s inými námornými trasami z Európy do Ázie.
Panamským prieplavom prepláva ročne 15 000 lodí a Suezským dokonca 19 000.
Budúcnosť ale vyzerá sľubne. Podľa Henriksenovej množstvo tovaru prepravovaného cez severnú cestu v nasledujúcich rokoch pravdepodobne prudko vzrastie, z vlaňajších 1,26 milióna ton na 50 miliónov ton v roku 2020.
V pláne je otvorenie logistickej centrály veľkej ako dve stovky futbalových ihrísk v neďalekom fjorde, ktorý vďaka teplému Golfskému prúdu celý rok nezamŕza.
Prístav má výhodnú polohu. Je to deväť dní cesty ako z Pacifiku, tak zo Stredozemného mora. Navyše je blízko k arktickým zásobám ropy a plynu i baniam v severnom Švédsku a Fínsku.
Záujem je aj z druhej strany
Na novú cestu si však robí zálusk aj Čína. Kým vlani do oblasti prvýkrát vyrazil čínsky ľadoborec, druhá najväčšia ekonomika na svete chce už tento rok v lete severnou cestou vyslať komerčnú lodnú dopravu.
Do roku 2020 by trasu malo využívať 5 až 15 percent čínskeho medzinárodného obchodu, cituje agentúra riaditeľa tamojšieho Polárneho výskumného ústavu Janga Chuej-Kenga.
Autor: Anna Barochová, MF DNES
