Agentúrnu správu sme nahradili autorským článkom denníka SME.
PRAHA. Narodila sa mu vnučka a ľudia používajú telefóny, s ktorými by ani ako inžinier s červeným diplomom nedokázal pracovať, usmieva sa Marina Filipovna Chodorkovská.
„Keď Míšu zatvorili, jeho dvojčatá mali štyri roky. Dnes sú to chlapci vysokí dva metre a číslo topánok majú 45.
Zastrelil by sa
Matka najznámejšieho ruského väzňa Michaila Chodorkovského, kedysi najbohatšieho Rusa, neplače. Zato jej muž, osemdesiatročný Boris Mojsejevič za tých desať rokov viditeľne zosmutnel.
Jeho syn oslavuje v stredu päťdesiatku.
„Bojím sa, že by som sa zastrelil,“ odpovedal Chodorkovskij v rozhovore pre ruský časopis New Times na otázku, čo by urobil tesne pred zatknutím v roku 2003, keby vedel, čo ho čaká.
Lenže netušil. Odsedel si desať rokov a pretože sa proti nemu pripravujú ďalšie obvinenia, nie je vôbec isté, či v roku 2014, kedy by mal trest vypršať, skutočne vyjde z väzenia.
Prišiel o majetok a firmu Jukos, ktorá bola v čase zatknutia svojho šéfa štvrtou najväčšou priemyselnou firmou v Rusku. Prišiel o slobodu a viacerých priateľov.
Dokázal však nemožné – to, prečo ho prezident Vladimir Putin nechal zatvoriť, sa nesplnilo.
Chodorkovskij z mediálnej scény nezmizol. Publikuje, komentuje politické dianie v Rusku. Podľa sociológov je dokonca druhým najznámejším mužom v krajine. Hneď po Putinovi, ktorý má k dispozícii niekoľko televíznych kanálov a mnoho tlačených médií.
Chodorkovskij bol postupne obvinený z viacerých ťažkých zločinov. Väčšinu z tých, za ktoré ho odsúdili, určite nespáchal.
Na druhej strane, pred desiatimi rokmi nebol Chodorkovskij žiadnym predstaviteľom demokratickej opozície, ani filantropom, ktorý sponzoroval chudobných. Jeho hlavným cieľom bolo zarábať peniaze.
Pýcha predchádza pád
Bol schopnejší než ostatní a aj drzejší. Dokázal skvele nachádzať štrbiny v zákonoch, využíval nedostatky v daňových predpisoch – v roku 1999 sa mu podarilo vymyslieť schému, vďaka ktorej Jukos platil až desaťkrát menšie dane za tonu vyťaženej ropy než ostatné spoločnosti.
Motívy jeho odsúdenia napriek tomu obrancovia ľudských práv považujú za rýdzo politické.
To, že práve on bol spomedzi všetkých oligarchov, ktorí sa koncom 90. rokov správali úplne rovnako, označený za obetného baránka, zavinila pýcha.
Keď sa v marci 2002 zišiel s prezidentom Putinom, díval sa mu drzo do očí, a keď vstal, spokojne na neho pozeral z pozície o hlavu vyššieho muža. Bez dovolenia financoval opozíciu a zdalo sa, že by sa časom mohol i politicky angažovať.
Putin toleroval nenásytnosť oligarchov, drobné i väčšie priestupky proti zákonu. Politické ambície charizmatických miliardárov židovského pôvodu netoleroval.
Autor: Agentúra Epicentrum
