Nanga Parbat je prvá osemtisícovka, na ktorú Slováci vystúpili.
BRATISLAVA. Talibanskí teroristi po polnoci zo soboty na nedeľu vystrieľali všetkých, ktorí boli v základnom tábore pod deviatym najvyšším vrchom sveta Nanga Parbat (8201 m). Desiatich horolezcov šiestich národností a pakistanského sprievodcu.
Medzi obeťami masakru pod najzápadnejšou zo štrnástich osemtisícoviek je päť členov ukrajinskej expedície vrátane vedúceho Igora Sverguna a dvoch jej slovenských členov – Petra Šperku a Antona Dobeša.
Najmä 57-ročný Šperka, známy tatranský záchranár, má za sebou bohatú horolezeckú kariéru: stál na troch osemtisícovkách (Šiša Pangma 1996, Manaslu 1997, Čo Oju 2009), v roku 2006 aj na predvrchole Broad Peaku.
Pred štyrmi rokmi na Čo Oju spolu s ním vystúpil aj Anton Dobeš.
Živí ostali tí, čo boli horeZahynuli aj dvaja Číňania, jeden Američan čínskeho pôvodu a nepálsky Šerpa z trekárskej skupiny Seven Summits a Litovčan patriaci do medzinárodnej skupiny, ktorú viedla Poľka Aleksandra Dzikova.
Asi desiatka teroristov údajne oblečených do uniforiem miestnej polície zastrelila dokonca aj Pakistanca, ktorý ich sprevádzal na ceste do základného tábora.
Ďalší z celkového počtu 51 horolezcov z 18 krajín s pakistanským povolením na výstup Kinshoferovou cestou západnou stenou mali šťastie, že v tom čase boli vo vyšších táboroch. O tragédii sa dozvedeli až v nedeľu.
Podľa ich informácií sprostredkovaných na zahraničných webových stránkach ozbrojenci všetky obete aj orabovali.
Pakistanská armáda uzatvorila celú oblasť, telá obetí aj horolezcov previezla na letisko v Gilgite a islamabadská vláda v pondelok informovala, že polícia zatkla prvých dvadsať podozrivých.
Čítajte tiež:
Hora Nanga Parbat bola snom Petra Šperku
Salvy na počesť výstupuNanga Parbat je prvá osemtisícovka, na ktorú Slováci vystúpili: v júli 1971 na ňu Buhlovou cestou vyliezli Bratislavčan Ivan Fiala a Tatranec Michal Orolin. Po nich už cestu legendárneho Rakúšana nikto nezopakoval.
Pred šiestimi rokmi z Diamírskej strany vyšli na vrchol Peter Hámor, Jozef Kopold, Martin Gablík a Anton Suchý.
„Domorodci vtedy v základnom tábore na nádhernej lúke vo výške asi 4200 metrov oslavovali náš výstup salvami zo samopalov,“ spomína si Gablík.
„Z ničoho nič ich vytiahli spod kabátov a strieľali. Pripadalo mi to nepatričné, nehodné pozitívnej atmosféry, ktorú vyžarovalo úžasné prírodné prostredie s vrchom ako na tapete, ale ani vo sne by mi nezišlo na um, že sa na tom istom mieste raz odohrá taká tragédia.“
Turisti by do Pakistanu chodiť nemali. Je to nezodpovedné, píše Peter Morvay
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
Prvý útok na cudzincovAj najusilovnejší slovenský himalájista Peter Hámor, ktorý nedávnym výstupom na Lhoce rozšíril svoju kolekciu o jedenástu osemtisícovku, je v šoku: „Zavše sme v Pakistane cítili miestnu agresiu, interné konflikty šiiti – sunniti, no nikdy to nesmerovalo proti cudzincom.“
„Môj vzťah k Pakistanu to nezmení, ale to, čo sa stalo, vážne ovplyvní životy mojich známych a partnerov v Pakistane,“ dodáva.
„Sprostredkúvanie servisu pre horolezcov bol ich hlavný alebo jediný zdroj príjmov. Takže tí militanti vlastne vraždili aj svojich krajanov.“
Pakistanské médiá píšu o „barbarskom útoku na Nanga Parbat“ a snahe zničiť domáci turistický ruch. Obávajú sa veľkého poklesu návštevnosti.
„Pod pakistanské osemtisícovky a zvlášť vystrčený Nanga Parbat ani dosiaľ nesmerovali procesie horolezcov a trekárov, lebo majú nepredvídateľnejšie počasie ako himalájske,“ pripomína Fiala.
„V sedemdesiatych rokoch to bol pokojný kút sveta, kde sa chodilo športovať a kde sme s domorodcami navzájom vychádzali ako partneri, lebo ako ich hostia sme rešpektovali ich kultúru. Dnes už aj tam hrozí zabíjanie.“
„Teroristi sa skrývajú za islam, ale v skutočnosti sú to brutálni lúpežníci,“ tvrdí šéf Slovenského horolezeckého spolku James Igor Koller.
Taliban sa mstí za dronyPakistanský Taliban bojuje najmä proti vláde. Na cudzincov veľmi neútočil.
ISLAMABAD, BRATISLAVA. Už pred mesiacom, keď americké bezpilotné lietadlo dron zabilo jedného z lídrov pakistanského Talibanu, sľubovalo islamistické hnutie odplatu. Bol ňou útok na desiatich horolezcov.
Taliban sa k útoku prihlásil a oznámil, že vytvoril špeciálnu jednotku, ktorá bude vykonávať odvetné útoky za americké bombardovanie. Terčami budú cudzinci, čo je odklon od doterajšej taktiky boja.
Pakistanský Taliban doteraz útočil na šiitov v krajine a najmä na vládne jednotky. Svoj boj sa pokúsil vyviezť len v roku 2010, keď vycvičil neúspešného atentátnika z newyorského Times Square.
Primárnym cieľom hnutia je položiť vládu, spolupracujúcu s Američanmi a zaviesť právo šaría.
Pakistanský Taliban nie je tá istá organizácia, proti ktorej bojujú spojenci v Afganistane.
Afganský vznikol a zrejme aj naďalej funguje vďaka podpore pakistanskej vojenskej tajnej služby ISI, v horách pri hraniciach má aj útočiská a výcvikové tábory.
Pakistanský zas bojuje proti ISI a celej armáde. „Bojujú dve rozličné vojny, no navzájom sa rešpektujú a spolupracujú,“ popísal pre SME tento vzťah pakistanský novinár a odborník na Taliban Ahmed Rašíd.
Pakistanská vláda skúsila rôzne taktiky boja proti miestnemu Talibanu. V roku 2009 mu prepustila niektoré oblasti, no keď sa islamisti snažili územie pod svojou kontrolou rozšíriť, vojensky zasiahla.
V tejto oblasti žila aj Malala Jusufzájová, dievča, ktoré o živote pod vládou Talibanu písalo blog. Minulú jeseň na ňu ozbrojenci zaútočili priamo v škole. Malala len tesne unikla smrti a teraz žije v Británii.
Taliban sa snažil narušiť aj májové voľby. Pri útokoch po celej krajine zabil síce viac ako sto ľudí, no prvé pokojné odovzdanie moci v histórii krajiny nenarušil.
Matúš Krčmárik
