LUXEMBURG. Nemecko navrhlo dnes odloženie nového kola prístupových rozhovorov Európskej únie s Tureckom o zhruba štyri mesiace.
Takto chce signalizovať nespokojnosť Bruselu s tvrdými zákrokmi tureckej polície proti demonštrantom.
Európska únia chcela pôvodne otvoriť ďalšiu z prístupových kapitol s Tureckom v stredu.
Nemecký minister zahraničných vecí Guido Westerwelle ale na stretnutí šéfov diplomacie EÚ v Luxemburgu povedal, že Berlín predložil kompromisný návrh o odklade rokovaní Írsku, ktoré v súčasnosti predsedá únii, a malo by ho prediskutovať s ďalšími krajinami.
Podľa agentúry Reuters by odklad prístupových rozhovorov pomohol nemeckej kancelárke Angele Merkelovej, ktorá sa pripravuje na septembrové voľby. Jej konzervatívci sa totiž vo volebnom manifeste vyjadrujú proti členstvu Turecka v únii.
Podľa Reuters by odklad rozhovorov zvýšil pochybnosti, či sa vôbec Turecko, prevažne moslimská krajina, dostane do Európskej únie.
Prednosť dlhodobým záujmom
Westerwelle hľadal popri zasadnutí kompromis v otázke sporu okolo otvorenia novej kapitoly na prístupových rozhovoroch s Tureckom, informovala s odvolaním sa vládne zdroje agentúra DPA.
Westerwelle pred novinármi poznamenal, že pri rozhodnutí musia byť zohľadnené aj "strategické, dlhodobé záujmy" EÚ.
Nezopakoval pritom predošlé vyjadrenia nemeckých vládnych predstaviteľov, že rokovania o novej kapitole sú "skôr nemožné".
"Existujú prirodzené udalosti. Na druhej strane však existujú tiež dlhodobé záujmy. A to záujmy na strane všetkých zúčastnených. A o tom teraz musíme viesť rozhovory," zdôraznil Westerwelle.
Najkritickejšie bolo Rakúsko
Šéf holandskej diplomacie Frans Timmermans, ktorého vláda sa v uplynulom týždni spoločne s nemeckou spomínala ako stredobod odporu voči zintenzívneným rokovaniam s Tureckom, o záležitosti mlčal - nebola na rokovacom poriadku.
Ďalší ministri ako Jean Asselborn z Luxemburska, Carl Bildt zo Švédska a Didier Reynders z Belgicka žiadali, aby práve s ohľadom na násilie v Istanbule EÚ pokračovala v približovaní Turecka k európskym štandardom.
Európska únia chcela pôvodne otvoriť v poradí štrnástu z 35 prístupových kapitol s Tureckom, týkajúcu sa regionálnej politiky, v stredu. Rozhodnutie pravdepodobne padne až v utorok, uviedol Westerwelle.
Najkritickejšie sa vyjadril rakúsky minister zahraničných vecí Michael Spindelegger, podľa ktorého musí pred otvorením novej kapitoly dôjsť k posunu zo strany Turecka.
Tomu podľa neho nie sú zatvárané dvere pre vstup. "Ale potrebné je tiež neotvárať všetko a nezatvárať oči pred tým, čo sa práve v Turecku deje," povedal.
Krátkodobé nálady
Bildt uviedol, že EÚ svojou politikou sleduje strategické ciele: "Nie je to niečo, čo by malo byť predmetom krátkodobých nálad," povedal s tým, že "stratégiu EÚ nemožno meniť, pretože sa tu alebo tam vyskytne nervozita".
"Takto nemožno vykonávať zodpovednú európsku politiku. V rôznych krajinách sa dejú všetky možné veci," dodal.
Asselborn varoval pred "zastavením" vo vzťahoch s Tureckom, pokiaľ sa znova nerozbehnú prístupové rozhovory, fakticky zmrazené od roku 2010.
"Túto chybu by sme nemali robiť," uviedol s argumentom, že ide o reformy, ktoré sú v záujme tureckých demonštrantov.
Reynders zdôraznil, že práve rozhovory o rokovacej kapitole sú príležitosťou na oveľa bezprostrednejšie rozhovory s Tureckom o rade princípov.
