Prišli Barbra Streisand, Bill Clinton, Tony Blair, Sharon Stone, Robert de Niro a mnoho ďalších. „To ale bolo, všetka česť. Zaslúžil si to,“ rozprávali sa v stredu ráno ľudia na ulici.
A pani na pošte zabudla ľuďom vydávať, lebo mala slzy v očiach, keď opisovala, ako dobre Šimon vyzerá a aká je naňho pyšná. Nerozprávala o svojom príbuznom, ale o prezidentovi štátu Izrael Šimonovi Peresovi. Veľkolepá oslava jeho deväťdesiatych narodenín zasiahla všetkých Izraelčanov.
Opäť sa na chvíľu stali jednou veľkou rodinou. Spôsobil to muž, ktorý nikdy nebol príliš populárny a ľudia ho mali za symbol politikárčenia a obracania kabátov. Paradoxne, lebo hoci je v politike celých 66 rokov, nestal sa súčasťou žiadneho veľkého škandálu.
Názory nemení len blázon Šimon Peres vždy vášnivo presadzoval to, čomu práve veril. Ako dieťa bol pobožný a tak rozbil svojim rodičom rádio, lebo ho počúvali na šábes, čo je zakázané. Potom rovnako plnou parou budoval armádu mladého židovského štátu, jadrový reaktor v Dimone, osady a podporu pre mierový plán s Arafatom. Vždy mal víziu. Osídľovanie Galiley a Negevu, robotika, genetika, vznik palestínskeho štátu.
Mnoho ľudí ho považovalo a dodnes považuje za politického a názorového prebehlíka. Jeho priaznivci zase hovoria, že názory nemení len blázon a Peres je pragmatik, ktorý sa vždy pozerá dopredu.
Zajtra, to je jeho heslo. Bolo pripnuté aj na pultíku, pri ktorom mu česť vzdávali Bill Clinton či Tony Blair. Možno je odvážne hovoriť o zajtrajšku a o plánoch, keď má niekto 90, ale Peres je plný vitality.
Peresova diéta Šimon Peres v číslach
je najstarším prezidentom na svete v histórii boli v jeho veku v úrade len štyria ďalší prezidenti pôsobil v dvanástich kabinetoch bol členom piatich strán bol trikrát premiérom (z toho raz dočasným), ale aj ministrom zahraničia, obrany, imigrácie, dopravy, financií v politike je 66 rokov
Izraelské médiá, ktoré sú teraz Peresom posadnuté, hovoria, že za jeho výborný vzhľad aj výkonnosť môže takzvaná Peresova diéta.
Prezident už roky rokúce raňajkuje syr cottage, šalát, celozrnný chlebík, šťavu z polovice citróna a zelený čaj. Peres však hovorí, že za všetkým je to, čo dostal od rodičov. Od mamy Sary, že sa treba stále niečo nové učiť a otca Jicchaka, že základom úspechu je tvrdá práca.
Peres okrem rodičov a svojej nebohej manželky Sone, ktorá mu vraj ukázala, čo je to láska, spomína hlavne na starého otca. Bol rabínom v poľskom Viesznieve (dnes Bielorusko), odkiaľ Peres pochádza, a spolu s ostatnými členmi ich širokej rodiny zhorel počas druhej vojny vo svojej synagóge.
Peresovi a jeho rodičom sa podarilo vysťahovať do Palestíny včas. Jeho otec bol takzvaný kapitalistický prisťahovalec a tých Briti púšťali, lebo prichádzali s kapitálom.
Nobelova cena Mladý Šimon bol šikovný študent, v roku 1947 vstúpil do Hagany (predchodkyňa izraelskej armády) a v roku 195 už bol dvojkou na ministerstve obrany. Mal 29 rokov a bol protežantom premiéra Davida ben Guriona.
Keď sa Peresa pýtali, aká je jeho politická orientácia, odpovedal „som bengurionista“. Spolu s ben Gurionom veril, že len silný štát sa má šancu ubrániť, s ním zdieľal aj názory na osídľovanie nehostinných častí Izraela.
Peres dostal Nobelovu cenu za mier, často je označovaný za holubicu, ale faktom je, že začínal ako jastrab. Izraelčania nemajú radi takéto nálepkovanie, lebo vedia, že zvonku vyzerajú veci trochu inak. A rozdiel medzi holubicou a jastrabom môže byť len vo výbere slov.
Peres je v prvom rade realista. Mier s Palestínčanmi, ktorý presadzoval so svojím najväčším straníckym rivalom Jicchakom Rabinom, nie je výsledkom nejakého náhleho osvietenia, je čistou kalkuláciu. Tvrdým, vydretým a teraz aj tak nefungujúcim kompromisom. Aj so samým sebou.
Pán dá sa to Peresova nepopularita bola asi najvyššia počas vyjednávaní s Arafatom. Vo svete ho zbožňovali, doma opľúvali. Jeho súčasná popularita v zahraničí a fakt, že sa k nemu bez problémov hlásia významní súčasní aj minulí lídri, sa odvíja hlavne od toho, že presadil Dohody z Osla o palestínskej samospráve.
Peres dal Palestínčanom šancu, ale vždy podporil vojenské akcie, ktoré nasledovali po teroristických útokoch. Napokon, politicky skončil v strane Kadima, založenej Arielom Šaronom. A Šaron sa vo svete vždy vnímal ako Peresov protiklad.
Peres, prezývaný aj „Pán dá sa to“ vedel byť v sporoch so svojimi protivníkmi osobný. K mnohým si našiel cestu až v posledných rokoch, keď mu funkcia prezidenta zabezpečila odstup a luxus zhovievavosti a povznesenosti. Na Peresových narodeninách Clinton ocenil, že sa Peres objímal s Benjaminom Netanjahuom, ktorý ho svojho času porazil vo voľbách. A nebolo to len nejaké vlažné obtretie pre kamery.
„Zrazu som zistil, že nemám moc,“ komentoval Peres svoju premenu z aktívneho hráča na reprezentatívnu figúru prezidenta. „Ale môžem dosiahnuť viac, akoby som mohol vo vláde.“
Najlepší prezident Peres sa stal prezidentom, keď mal 84 rokov. Bol to úctyhodný vek, ale jeho predchodca Moše Kacav, ktorý úrad opustil po tom, čo sa zistilo, že opakovane znásilnil svoju podriadenú (Kacav je momentálne vo väzení), ho zanechal v takom rozklade, že musel nastúpiť niekto, kto by mu vedel vrátiť vážnosť.
Peres bol dobrá voľba. Politickí komentátori sa zhodujú, že je najlepším izraelským prezidentom v histórii. Má renomé, rozumne sa drží v úzadí a verejne nekritizuje vládu a ľudia ho majú radi. Má viac ako 70-percentú podporu verejnosti. To ako aktívny politik nikdy nemal.
Peres bol vždy celý v politike a odniesol si to jeho vzťah s manželkou Sonjou. Sonja nikdy nebola žoviálna ani priateľská ako jej manžel. Keď sa stal prezidentom, nepresťahovala sa s ním do rezidencie, žila v ich byte v Tel Avive. Bol to aj formálny prejav toho, že nie sú spolu. A podľa klebetníkov to bolo tak roky. Sonja zomrela pred viac ako dvomi rokmi. Pár mal spolu tri deti. Dvoch synov a dcéru.
Peres je niekoľkonásobným prastarým otcom. Peresovci nikdy nepôsobili ako dynastia ako Šaronovci, jeho rodina nikdy aktívne politicky nevystupovala ako Rabinovci a Sonja mala ďaleko od ambicióznych manželiek premiérov, akou bola Lea Rabinová a teraz je Sara Netanjahuová.
Optimista plný plánov Peres hovorí niekoľkými jazykmi a hoci poľštinu sa naučil až na škole (doma hovorili jidiš, po hebrejsky a rusky), Izraelčania hovoria, že má silný poľský prízvuk. Rád spieva, nechá sa zlákať na pódium na mládežníckych podujatiach, písal údajne poetické stĺpčeky do kibuckých novín, je autorom a spoluatorom viacerých kníh.
Izraelský historik Tom Segev hovorí, že Peresovi sa splnil sen každého politika. Po rokoch, čo si ľudia do neho projektovali svoj hnev z politiky a vývoja v krajine, sa teraz ním každý pýši.
Faktom je, že žiaden izraelský politik súčasnosti nemá toľko rešpektu ako Šimon Peres. Vo svete, a zdá sa, že konečne už aj doma. Napriek tomu, že nikdy nevyhral voľby, že bol roky v Rabinovom tieni, že sedel v parlamente za päť politických strán a že rozdelil národ, keď stál na jednom pódiu s Arafatom.
Jeho hlavnou devízou je schopnosť prežiť, transformovať sa a nájsť si nový projekt. Viacerí rečníci na jeho narodeninách hovorili o jeho vysokom veku ako o niečom, čo mu nebráni ísť ďalej. Clinton dokonca vyslovil názor, že Peres bude rečniť aj na jeho pohrebe.
Peres už nechce kandidovať na funkciu prezidenta, po tom, čo mu o rok vyprší funkčné obdobie. No v hlave má niekoľko plánov a dúfa, že ešte za svojho života uvidí izraelsko-palestínsky mier. Od muža jeho skúseností to znie až naivne, ale ukazuje to, že tento optimista sa nikdy nevzdáva. Ale na to bude musieť žiť možno až do tých 120 rokov, ako mu všetci želali.
S pápežom Františkom.
