BERLÍN, BRATISLAVA. V júli 2008 ho pod Víťazným oblúkom v Berlíne vítalo 200-tisíc ľudí ako rockovú hviezdu.
Demokratický kandidát na amerického prezidenta Barack Obama očaril Nemcov. Ak by ho mohli voliť, dalo by mu vtedy hlas 72 percent z nich. Očakávania boli obrovské: po Georgeovi Bushovi mal zmeniť americkú politiku i vzťah k Európe.
„Amerika nemá lepšieho priateľa ako Európu,“ vyhlásil vtedy kandidát na prezidenta Obama.
Do Berlína sa vrátil po piatich rokoch. Prvý raz ako americký prezident.
Už ho nevítali ako rockovú hviezdu, u Nemcov je však stále obľúbený: teraz by mu dalo hlas 65 percent Nemcov. Až 42 percent Nemcov ho považuje za úspešnejšieho politika ako obľúbenú kancelárku Angelu Merkelovú (34 percent).
Sledovanie nahnevalo
Nemci stále Baracka Obamu obdivujú, ale sú voči americkému prezidentovi kritickejší.
Najviac vzťahy narušilo odhalenie, že americké tajné služby cez protiteroristický program PRISM sledujú internet i telefonické rozhovory po celkom svete.
V Európe vraj tajné služby najviac špehovali práve Nemcov.
Na tlačovej konferencii kancelárka Angela Merkelová žiadala rovnováhu medzi slobodou obyčajných ľudí a bezpečnosťou.
Obama sledovanie bránil. Povedal, že nikto nečíta súkromné emaily Nemcom, ale pod dohľadom sudcov sledujú relevantné stopy. Obama vyhlásil, že takto odhalili 50 hrozieb, aj v Nemecku.
Obama musel v Berlíne presviedčať, že za mier neplatí privysokú cenu, píše Miriam Zsilleová
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
Menej hlavíc
Prejav pred Brandenburskou bránou si americký prezident užil aj za tropického tepla.
Štyritisíc hostí pozdravil Hello Berlín a vyzliekol si sako s vysvetlením, že medzi priateľmi môže byť neformálny.
Pred piatimi rokmi tam ako kandidát na prezidenta vystúpiť nesmel, aby na historickom mieste neviedol volebnú kampaň. Teraz predniesol kľúčový prejav, v ktorom najčastejšie hovoril o mieri v spravodlivosti.
Sľúbil, že zvýši úsilie, aby zatvoril väzenie na Guantáname a urobí viac pre riešenie klimatických zmien. Najvýznamnejšia bola požiadavka na obmedzenie stavu rozmiestnených strategických jadrových zbraní USA a Ruska o ďalšiu tretinu.
Podľa dohody START, ktorú Obama podpísal v roku 2009 v Prahe s vtedajším ruským prezidentom Dmitrijom Medvedevom, sa stav jadrových hlavíc do roku 2018 zníži na 1550. Pred koncom svojho mandátu v roku 2016 usporiada jadrový summit.
Nemci to vidia inak ako USA
Spojenci inak vidia Guantánamo, špehovanie aj zbrojenie Asada.
1.Sýria
Američania podporujú rebelantov, ktorí bojujú proti režimu Bašara Asada.
Asad podľa Američanov používa chemické zbrane, preto chce Washington rebelantom poslať zbrane, čo Nemecko na rozdiel od Britov či Francúzov odmieta.
2.Bezpilotné lietadlá
Od útokov na dvojičky 11. septembra 2001 bojujú Američania proti teroristom bezpilotnými lietadlami, čo mnohí kritizujú ako porušenie medzinárodného práva: cielené zabíjanie mimo ozbrojeného konfliktu je popravou bez riadneho procesu.
Prezident Obama vylúčil, že by pri tom Američania používali leteckú základňu Ramstein v Nemecku.
3.Špehovanie
Nemcom sa nepáči, že americké tajné služby sledujú používateľov internetu ako Google či Facebook po celom svete vrátane Nemecka.
4.Ekonomika
Američanom sa nepáči nemecká politika škrtov pri záchrane eura.
5.Guantanámo
Nemci aj v stredu kritizovali Obamu, že nesplnil svoj sľub po tom, čo sa v roku 2009 dostal k moci a nezatvoril Guantánamo. Stále je tam 166 väzňov, podozrivých z terorizmu, väčšinou bez súdu.
Obama potvrdil, že sa o zatvorenie bude ďalej snažiť, napriek nesúhlasu Kongresu.
6.Trest smrti
Len minulý rok podľa Amnesty International odsúdili Američania na trest smrti 43 ľudí. Nemecká vláda je proti hrdelným trestom.
