LONDÝN. Zakladateľ projektu WikiLeaks Julian Assange si v stredu pripomína prvé výročie príchodu na ekvádorské veľvyslanectvo v Londýne, kde sa žiadosťou o azyl vyhol vydaniu z Británie do Švédska. Pre hrozbu zadržania ho však doteraz nemohol opustiť.
Austrálsky aktivista, ktorý sa vo svete preslávil zverejňovaním amerických tajných dokumentov, sa podľa vlastných slov naďalej obáva "pomsty" Washingtonu a uvedomuje si, že riešenie jeho situácie by mohlo trvať aj niekoľko ďalších rokov.
"Žiadam len o to, aby so mnou zaobchádzali ako s normálnou osobou a aby súdne rozhodnutia neboli ovplyvňované politikou," povedal 41-ročný Assange pred výročím pre agentúru AFP.
Ako tvrdí v zverejnenom rozhovore, už v čase príchodu do londýnskeho bytu slúžiaceho ako veľvyslanectvo Ekvádora, rátal s tým, že by tu mohol stráviť "šesť mesiacov až dva roky".
Napriek tomu, že dlhodobá izolácia sa začala prejavovať na jeho vzhľade a vystupovaní, Assange údajne nestratil chuť bojovať za svoju vec.
Podľa ekvádorského ministra zahraničných vecí Ricarda Patiňa, ktorý jeho situáciu prišiel cez víkend riešiť do Británie, sa prominentný azylant cíti byť "dostatočne silný na to, aby na veľvyslanectve zostal najmenej päť rokov".
Napriek neúspechu pondelňajšieho rokovania o umožnení odchodu cez britské územie však vyjadril nádej, že Assange nebude musieť na ambasáde "zostarnúť a zomrieť".
Austrálčana žijúceho v poslednom čase v Británii zadržali koncom roka 2010 v Londýne na základe zatykača vydaného vo Švédsku, kde sa údajne v minulosti dopustil sexuálneho útoku na dve ženy.
Po 10 dňoch v cele strávil ďalších 590 dní v domácom väzení a po prehre v boji s britskými orgánmi sa rozhodol požiadať o azyl na ekvádorskom veľvyslanectve.
Assange naďalej tvrdí, že obvinenia sú vymyslené a Švédi konajú pod nátlakom Spojených štátov, ktoré sa mu chcú pomstiť za zverejnenie tajných dokumentov z prostredia americkej diplomacie.
