Paríž 3. októbra (TASR) - Výzvy na "kultúrne a vedecké moratórium" izraelských inštitúcií a vedeckých pracovísk v poslednom čase kolujú vo Francúzsku aj vo Veľkej Británii, uvádza v rozsiahlom analytickom článku denník Le Monde.
Bojkot izraelských tovarov - ktorý sa dostal do úzadia začiatkom 90. rokov pre nádej, vychádzajúcu z mierového procesu, čo sa začal v nórskej metropole Oslo - znova vstáva z popola. Na rozdiel od bojkotu, ako ho praktizovala Liga arabských štátov (LAŠ) začiatkom 50. rokov, sa terajší bojkot vzťahuje najmä na prostredie univerzít a vedeckých pracovísk. Práve tieto odvetvia boli doteraz od bojkotu zvyčajne relatívne ušetrené, podotýka Le Monde.
Vo Francúzsku už niekoľko týždňov koluje žiadosť, aby európske vlády pozastavili plnenie dohôd o ekonomickej a vedeckej spolupráci so židovským štátom. Malo by to byť až do času, keď sa Jeruzalem podriadi rezolúciám OSN a začne "seriózne mierové rokovania" s Palestínčanmi.
Hovorca "hnutia za moratórium" fyzik Jean-Marc Lévy-Leblond spolu s matematikom Ivarom Ekelandom pre Le Figaro napísali, že podľa nich sa "vedecké výmeny nemajú vyčleňovať z politických alebo morálnych úvah". Izraelský denník Haďarec nedávno napísal, že na amerických univerzitách je okolo izraelských vedcov a profesorov, ktorí prišli na návštevu, "čoraz ťaživejšie ovzdušie".
Začali sa objavovať aj protipetície. Napríklad vo Francúzsku skupina vedcov a pracovníkov rezortu zdravotníctva v rámci protibojkotu konštatoval, že vo vedeckej oblasti má prevážiť neutralita.
Vo Francúzsku sa však organizuje aj bojkotovanie izraelských tovarov. Na internete sa objavili letáky s nápismi typu: "Máte radi pomaranče... krvavé?" Letáky vyzývajú na odmietanie nakupovania ovocia a zeleniny "Made in Israel", inak spotrebitelia podporujú "masakry v Palestíne".
Francúzsky denník ďalej popisuje iné kroky a "protiakcie". Uvádza, že terajšia kampaň, popri možnosti spôsobiť škody v obchodnej výmene medzi Izraelom a Európou, má aj symbolický rozmer: dáva podnet, aby sa zaviedla ekvivalencia medzi Jeruzalemom a bývalým režimom apartheidu v Juhoafrickej republike (JAR). Proti apartheidu v JAR sa v minulosti takéto akcie robili, dodáva Le Monde. Už v roku 1998 prezident Palestínskej samosprávy Jásir Arafat z Pretórie vyzval na "ekonomické sankcie" a podčiarkol, že proti apartheidu boli účinné.
Bojkot môže vyvolať aj iné spomienky ako na apartheid v JAR, podotýka Le Monde. Noviny spomínajú obdobie pred druhou svetovou vojnou a antisemitské praktiky, najmä v Poľsku a Rumunsku. Boli zamerané nielen na tovar od židovských obchodníkov, ale aj proti študentom a profesorom židovského pôvodu na vysokých školách.
Le Monde v závere pripomína, že mnohí pracovníci univerzít odmietali podieľať sa na aktivitách v sovietskych vedeckých inštitúciách v čase, keď bývalý ZSSR prenasledoval disidentov a zakazoval židom emigráciu aj do Izraela.
