Neviem si dosť dobre predstaviť, že by policajti šli „zobrať“ najbližších spolupracovníkov trebárs takého amerického prezidenta či britského premiéra, a to štýlom, akým vo štvrtok zatkli riaditeľku sekretariátu českého premiéra Janu Nagyovu.
I v tých najdivokejších trileroch sa to robí inak, ale nikdy to nie je také obskúrne divadlo, akého sme teraz svedkami v Česku.
Vieme nesmierne málo o tom, čo sa skutočne stalo. Dôležitá je však iná otázka. Čo to vypovedá o pomeroch v Česku? Ponúka sa tisíc odpovedí, vo svojom spektre sa však pohybujú medzi základnými dvoma.
Prvá odpoveď: Čoho sme svedkami je svojho druhu dôkaz, že sa boj s korupciou súčasnej vláde darí. Pretože čo je lepším dôkazom nezávislosti polície a justície, než že pozatýkajú a pošlú do chládku ľudí z najvyšších poschodí politiky? Len nech idú pykať, bude to len na prospech tejto krajiny.
Alebo druhá odpoveď: Súčasná vláda je tak nesmierne slabá, že už nad štátom úplne stratila kontrolu a využili to vplyvní štátni zástupcovia a policajti, ktorí sa rozhodli kriminalizovať bežné politické postupy (trebárs takzvané trafiky) a prevziať moc. Žijeme v policajnom štáte.
Ktorá z odpovedí sa viac blíži pravde? Dá Boh, že sa to dozvieme. Nato ten kabaret posledných dní môže byť dobrý. Ale nič to nezmení na tom, že Petr Nečas je ďalším z českých premiérov v rade, ktorý končí neslávnym a nedôstojným spôsobom.
Dnešný predseda vlády budí zvláštny súcit, pretože nikdy neprovokoval drzosťou ani aroganciou, osobne sa správal slušne až zakríknuto a vládnutie si nijako zvlášť neužíval. Ba naopak.
Nie je v silách supermana, nieto Petra Nečasa, aby sa niečo zmenilo na tom, že po budúcich voľbách bude v Česku vládnuť ľavica. Je v silách Petra Nečasa, aby urobil svojou samodeštrukciou tak, že v tejto krajine zostane v opozícii viac než len karikatúra pravice.
