Belehrad 3. októbra (TASR) - Napriek tomu, že Vojislav Šešelj sa neprebojoval do druhého kola srbských prezidentských volieb, je osud hlasovania v rukách lídra ultranacionalistickej Srbskej radikálnej strany (SRS) a bolo by logické, keby túto skutočnosť využil, tvrdia belehradskí analytici.
V nedeľňajšom prvom kole volieb najviac hlasov získali juhoslovanský prezident Vojislav Koštunica (30,9 percenta) a zväzový vicepremiér Miroljub Labus (27,5 percenta), medzi ktorými sa má rozhodnúť 13. októbra.
Problémom je skutočnosť, že podľa pravidiel hlasovania na definitívne víťazstvo nestačí v druhom kole získať väčšinu hlasov, potrebná je aj minimálne 51-percentná účasť oprávnených voličov.
Šešelj, ktorý v prvom kole skončil tretí so ziskom 23,1 percenta hlasov, by vzhľadom na slabú, 56-percentnú účasť mohol výzvou na bojkot hlasovania spôsobiť, že voľby stroskotajú.
"Šešelj má prostriedky a motív na to, aby voľby zhodil a vyvolal potrebu opakovaného hlasovania," povedal Zoran Lučič, analytik Centra pre slobodné a demokratické voľby (CeSID). Ako dodal, vzhľadom na tradične nižšiu účasť v druhom kole, o ich osude rozhodnú len tisícky hlasov - aj v prípade že Šešelj ich podporí. "Vyhliadky pre rozhodujúce kolo sú veľmi bledé," skonštatoval Lučič pre agentúru DPA.
Srdjan Bogosavljevič z agentúry pre výskum verejnej mienky Strategic Marketing je presvedčený, že Šešeljova SRS bude musieť "aktívne podporiť voľby", aby mali aspoň nejakú šancu na splnenie podmienky 51-percentnej účasti.
"Namiesto očakávaných 60 percent sme mali (v prvom kole) 56-percentnú účasť a 11 percent už vyhlásilo, že ak sa Koštunica a Labus dostanú do druhého kola, voliť nepôjdu," povedal Bogosavljevič.
Zatiaľ nie je celkom jasné, čo možno očakávať v prípade neúspechu volieb, zdá sa však, že Šešeljovi sa celkom darí a zrejme má veľkú zásobáreň "tajnej" podpory a nevypočítateľných prebehlíkov.
"Viedol si lepšie, ako sme očakávali," povedal na Šešeljovu adresu Bogosavljevič. "Zdá sa, že všetci so šiestich percent ľudí, ktorí odmietli v prieskumoch odpovedať, hlasovali za neho, okrem toho mnohí dali zámerne nesprávne odpovede," že podporia niekoho iného, dodal.
Šešelj zaznamenal veľký nárast podpory v auguste, keď exprezident Slobodan Miloševič z haagskeho väzenia vyzval socialistov, aby volili lídra radikálov - napriek tomu, že jeho Socialistická strana Srbska (SRS), ktorej stále formálne predsedá, postavila svojho kandidáta.
Nárast Šešeljovej popularity však nemusí byť jednorazový. "Ak by všetci socialisti poslúchli Miloševiča, Labus by sa do druhého kola nedostal," vyhlásil Lučič.
Bogosavljevič považuje zlepšenie Šešeljových preferencií za "nemenné". Argumentuje, že bývalí Miloševičovi voliči sú rozdelení medzi Šešelja a Koštunicu.
Bogosavljevič však pripomenul, že Šešelja sa takmer nedotkla negatívna kampaň zo strany dvoch hlavných kandidátov, ktorí väčšinu "munície" minuli na vzájomných útokoch.
Koštunica, umiernený nacionalista a Labus, stúpenec radikálnych reforiem, teraz majú dve úlohy: Aby Šešelja udržali mimo hry musia okrem tradičnej kampane voličov presviedčať, aby k urnám vôbec šli.
"Nehovoriac o premárnení 320 miliónov dinárov (päť miliónov dolárov) peňazí daňových poplatníkov," dodal Lučič.
