TEHERÁN. Účasť na prezidentských voľbách v Iráne bola v prvých troch hodinách hlasovania v Teheráne vyššia ako sa očakávalo. Informovala agentúra DPA.
Doteraz odhlasovali už štyria zo šiestich kandidátov: umiernený duchovný Hasan Rúhání, bývalý veliteľ islamských revolučných gárd Mohsen Rezáí, bývalý minister zahraničných vecí Alí Akbar Velájatí i člen vlády bývalého prezidenta Akbara Hášemího Rafsandžáního Mohammad Gharazí.
Iránci: Máme iné problémy, ako sú voľby
Svoj hlas vo voľbách odovzdal aj najvyšší duchovný vodca ajatolláh Alí Chameneí, ktorý voličov vyzval, aby sa zúčastnili na voľbách a rozhodli o osude krajiny.
S rovnakou výzvou sa na Iráncov pred niekoľkými dňami obrátil aj exprezident Rafsandžání, ktorého kandidatúru zamietla Rada strážcov ústavy.
Práve vyradenie niekoľkých proreformných a vplyvných kandidátov, vrátane Rafsandžáního, nahnevalo a odradilo mnohých progresívnych Iráncov od účasti vo voľbách.
V rozhovoroch so západnými médiami viacerí z nich uviedli, že keby kandidoval napríklad Rafsandžání, šli by voliť. Viacerí voliči vyhlásili, že najväčším problémom bežných ľudí v Iráne je, "ako nakŕmiť rodinu", voľby ich až tak netrápia.
Na dôvažok, žiaden zo šiestich kandidátov, ktorí sa dnes uchádzajú o hlasy voličov, u nich nevyvoláva sympatie, ako to uviedol aj 31-ročný teheránsky taxikár.
Náš hlas nič nezmení, myslia si voliči
Pozorovatelia očakávajú relatívne nízku účasť voličov - okolo 60 percent - najmä kvôli podozreniam, že voľby budú zmanipulované a ich výsledky sfalšované.
Predpokladajú, že účasť ovplyvnia aj spomienky na potlačenie protestov po zmanipulovaných voľbách prezidenta z roku 2009, keď prišlo voliť 85 percent zaregistrovaných voličov.
Neúčasť na voľbách časť Iráncov - napríklad aj 56-ročný Mohsen - zdôvodňuje tým, že ich "hlas nič nezmení". Mohsen dodal, že keby kandidoval Rafsandžání alebo ďalší exprezident Mohammad Chatámí, šiel by hlasovať nielen on, ale aj celá jeho rodina.
Obaja exprezidenti sa tešia veľkej popularite u iránskej inteligencie a mládeže vďaka tomu, že sú zástancami "mäkšieho kurzu v politike", ktorého sa držali aj kým boli vo funkciách.
Volič Morteza si tiež myslí, že jeho hlas môže v Iráne máločo zmeniť. Napriek tomu voliť pôjde, lebo nie je riešením "všetko nechať tak a problémami sa nezaoberať".
"Bez ohľadu na všetky ťažkosti, mne sa v Iráne páči. Milujem túto krajinu a nemyslím si, že treba všetko nechať tak a odísť. Aj keď nevylučujem, že v niektorých prípadoch je to nutné".
Minister vnútra chce prešetriť všetky podozrenia
Bývalá novinárka, ktorej agentúra RIA Novosti uvádza len iniciálky E.Š., uviedla, že ľudia "nevedia, ako a za koho hlasovať, keď ich všetci klamú".
"Úrady si robia, čo sa im zachce. Na vidieku sa kupujú hlasy za vrece zemiakov," dodala bývalá novinárka, ktorej manžel sa nedávno vrátil z väzenia, kde si odpykával trest "len za podozrenie zo spolupráce so zahraničnou tajnou službou".
Podľa údajov iránskeho ministerstva vnútra právo voliť má 50,5 milióna voličov. Otvorených je viac ako 60-tisíc hlasovacích miestností, ktoré sa zatvoria o 18.00 h miestneho času, ale úrady už vyslovili predpoklad, že hlasovanie bude v niektorých oblastiach predĺžené až do neskorých večerných hodín.
Minister vnútra Mostafá Mohammad Nadžár dnes prisľúbil, že jeho rezort prešetrí všetky podozrenia a sťažnosti na priebeh volieb.
Ministerstvo vnútra prijalo tohto roku v súvislosti s voľbami bezprecedentné bezpečnostné opatrenia, obzvlášť ich cítiť v Teheráne, kde v roku 2009 po spornom Ahmadínežádovom víťazstve došlo k potýčkami medzi políciou a prívržencami porazeného kandidáta opozície Míra Hosejna Músavího. Ten je už druhý rok v domácom väzení, podobne ako jeho súputník Mahdí Karrúbí.
