TEHERÁN, BRATISLAVA. „Plakal som ako nikdy v živote, ešte nikdy som nebol taký sklamaný ako vtedy,“ spomína Bardia na rok 2009 a posledné prezidentské voľby v Iráne.
Po zmanipulovaných výsledkoch vyšli do ulíc milióny Iráncov, pretože mali pocit, že ich obrali o hlasy.
Vyhrať mal ich reformný kandidát Mir Hussein Musáví a nie Mahmúd Ahmadínedžád, ktorého nástupcu si Iránci zvolia v dnešných voľbách.
Stále ten istý ChameneíFakty
Iránske voľby
Po ôsmich rokoch s Ahmadínedžádom si Irán volí nového prezidenta.
Kandiduje v nich len šesť ľudí. Vyradili 678 z 686 záujemcov.
Bývalého prezidenta Rafsandžáního, ktorého podporuje opozícia, nepustili k voľbám.
Dvadsaťjedenročný Iránec Bardia pred štyrmi rokmi voliť ešte nemohol.
Chodil však na demonštrácie a spolu s ostatnými vyvolával v noci na strechách domov v Teheráne heslo: „Dolu s ajatolláhom, už si neurobí nástupcu zo svojho syna!“
Protesty ukončili až brutálne represie Revolučných gárd a polovojenských milícií Basídži.
„Sledovať ich, ako na motorkách palicami bili ľudí na ulici, bolo veľmi smutné.“
Po štyroch rokoch je najsilnejší muž Iránu, ajatolláh Chameneí, stále pri moci, opoziční lídri v domácom väzení, akurát pre Bardia sa všetko zmenilo.
Za Rohaniho vo ViedniNamiesto Teheránu žije už rok s rodinou v Bratislave.
„Z Teheránu som ušiel pred vojenskou službou študovať angličtinu. Musel som zaplatiť kauciu 7-tisíc eur, už ich asi neuvidím späť. Nechcem, aby ma po návrate hneď zatkli,“ rozpráva Iránec, ktorý sa viac než štúdiu venuje sochárstvu a hre na tradičnom iránskom strunovom nástroji setare.
Napriek tomu, že v dnešných voľbách majú Iránci slabý výber (kandiduje len šesť politikov, ktorých teokratický režim pripustil k voľbám), Bardia dnes pôjde na iránsku ambasádu do Viedne hlasovať za Hassana Rohaniho.
Bývalý jadrový vyjednávač a jediný z reformných kandidátov, ktorý ostal v súboji.
„Nie je to žiadna výhra, ale vždy lepšie, ako nerobiť nič,“ myslí si. „Aspoň prinútime režim, aby podvádzal,“ naráža na minulé voľby, keď režim nerátal, že ľudia podporili Musávího.
„Nech vyhrá ten, kto ma nechá nosiť hidžáb, ako ja chcem,“ povedala zase 26-ročná študentka architektúry Fazane Rafiee pre americký Time.
V momente, keď jej pokrývka hlavy skĺzla za uši, hneď na ňu pokrikovali, aby si ju napravila. Aj jej z dnešných volieb ako najmenšie zlo vychádza Rohani.
Menšie a najväčšie zlo„Nemyslím, že by bol nejakým reformátorom, ale aspoň hlasoval za Musávího v posledných voľbách a je najlepšou obranou, aby nevyhral Saíd Džalílí," hovorí Rafiee o kandidátovi, ktorý má blízko k ajatolláhovi.
Favorit volieb, tvrdý konzervatívec a hlavný jadrový vyjednávač by podľa nej zaviedol krajinu do ešte temnejších čias.
„S väčšími sankciami a menšou slobodou.“ Mladí Iránci si však nerobia ilúzie ani o Rohanim, ktorý s cieľom získať si liberálne hlasy sľúbil, že prepustí politických väzňov.
„Tomu neverím. Veď na to ani nemá právomoci, všetko je v rukách Chameneího.“ Voľby preto berie skôr ako šancu ukázať nechuť ajatolláhovi.
Jeho popularita utrpela už pri minulých voľbách, keď sa Iránci vôbec prvý raz od islamskej revolúcie v roku 1979 odvážili vykrikovať heslá proti najvyššiemu duchovnému lídrovi a vystrašili tak režim.
Nezlepšila to ani ťažká ekonomická situácia, ktorú sťažili medzinárodné sankcie v snahe zastaviť podozrivý nukleárny program.
Mnohí Iránci dúfajú, že nech už vyhrá ktokoľvek, dostane krajinu z medzinárodnej izolácie, do ktorej ju zaviedol Ahmadínedžád.
Čítajte aj:
Iránci sa musia rozhodnúť. Volením aj nevolením pomôžu režimu
