Bývalý nemecký kancelár Helmut Kohl mu nadával do komunistov. Helmutov nástupca v úrade kancelára Gerhard Schröder zase neznášal kritiku svojich reforiem, ktorú nazýval barbarstvom.
Bojoval proti zbrojeniu, proti vojne v Perzskom zálive, kritizoval protiteroristickú politiku Georga Busha po 11. septembri, vyjadroval sa k znovuzjednoteniu Nemecku i k pravopisu nemeckého jazyka. Kritizoval často a rád, ale vždy kultivovane.
Walter Jens bol jedným z posledných univerzálnych mysliteľov a ako napísal magazín Der Spiegel, jediným intelektuálnym desaťbojárom, akého kedy Nemecko malo.
Vyštudovaný filológ a germanista, spisovateľ, literárny historik a kritik, bývalý prezident Akadémie umení v Berlíne a čestný šéf nemeckého PEN klubu zasiahol do všetkých veľkých spoločenských debát v Nemecku.
A pre spôsob, ako debaty viedol, ho volali i nemecký Voltaire. To po jeho smrti ocenila nemecká kancelárka Angela Merkelová i prezident Joachim Gauck.
Aj jeho skvelý životopis má však nevyjasnenú kapitolu. V roku 2003 sa zistilo, že bol ako mladý členom nacistickej strany NSDAP a on sám to nevedel vyjasniť.
Mnohí ho vtedy zavrhli a málokto si vypočul historika Götza Alyho, ktorý na základe rešerší tvrdil, že si to Jens naozaj nemusel pamätať. Mohla sa stať, že do nacistickej strany vtedy kolektívne prijali študentský zväz, v ktorom bol Jens členom.
Od roku 2008 si už Jens oficiálne nič pamätať nemusel. Trpel ťažkou demenciou. Oslavy svojich 90. narodením tento rok v marci si zrejme vôbec nepamätal. Nedokázal sa sám ani najesť, ani napiť. Ani robiť to, čo vo svojom živote miloval najviac. Rečniť a vyjadrovať sa.
„Bol som chorľavé dieťa, mal som astmu a hrbil som sa, ale vždy som sa mohol presadiť rečnením,“ znela jeho obľúbená veta.
