Po sto dňoch na Pražskom hrade nie sú Česi s prvým priamo zvoleným prezidentom spokojní.
PRAHA, BRATISLAVA. Prvý priamo zvolený český prezident znížil autoritu úradu, ktorá sa desaťročia teší najväčšej vážnosti medzi Čechmi.
Ukazujú to hodnotenia politológov, osobností i prieskumy po prvých sto dňoch Miloša Zemana na Pražskom hrade.
Väčšina Čechov si podľa prieskumu agentúry STEM/MARK napriek tomu želá, aby vo funkcii vydržal celé päťročné funkčné obdobie.
„Verejnosť oceňuje, že s prezidentom je, ak by som to povedal vulgárne, sranda,“ povedal pre Českú televíziu riaditeľ agentúry Jan Tuček.
Rozdeľuje Čechov Zeman i po sto dňoch v úrade rozdeľuje spoločnosť, ako to bolo počas prezidentských volieb. Prevažujú tí, ktorí s novým prezidentom nie sú spokojní.
Podľa prieskumu STEM/MARK pre Českú televíziu ich je 49 percent. Spokojných je 47 percent.
Zeman tak stratil aj vlastných voličov, v januárových prezidentských voľbách ho volilo takmer 55 percent Čechov.
„Nedokázal využiť vysokú podporu, ktorú prezidenti po nástupe na Hrad tradične mávajú. Havel mal na začiatku úradovania 80-percentnú podporu, Klaus takmer 70-percentnú,“ hovorí pre SME politológ Jiří Pehe.
Zemanových prvých sto dní poznačilo niekoľko konfliktov. S vládou, diplomatmi i s akademickou obcou. Kabinet Petra Nečasa často kritizuje, na začiatku žiadal predčasné voľby.
Akademickú obec nahneval, keď nechcel za vysokoškolského profesora vymenovať literárneho historika Martina Putnu a poprel, že by to bolo pre jeho homosexuálnu orientáciu.
Nakoniec dekrét podpísal, Putnovi ho však odovzdá minister školstva. A spor vedie hlava štátu aj s rezortom diplomacie, keď odmieta vymenovať navrhnutých veľvyslancov a presadzuje vlastných ako bývalú prvú dámu Líviu Klausovú na Slovensko.
„Robí nezmyselné veci, ktoré presahujú jeho prezidentské právomoci ako v prípade vymenovania Putnu, ako pri kritike vlády alebo keď si dá o jedno poldeci viac ako treba,“ hovorí pre SME Fedor Gál.
Slovák, ktorý v Prahe žije, patril k iniciátorom Trojkráľovej dohody, ktorá podporovala na úrad prezidenta šéfa diplomacie Karla Schwarzenberga. Po sto dňoch Gál hovorí, že Zeman je menej konštruktívny a viac rozšafný, než to čakal.
Česi viac veria Únii Všetci Zemana chvália, keď sa spomenie zmena postoja Česka k Európskej únii. Ako prvý prezident nechal na Pražskom hrade vyvesiť európsku zástavu a pozval si na to najvyšších predstaviteľov Únie.
„Ukazuje sa to už aj na prieskumoch verejnej mienky, Česi veria Únii viac ako v časoch euroskeptika Klausa,“ hovorí Pehe. Oproti minulému roku je podpora Únie o sedem percent vyššia.
Úrad prezidenta Zeman podľa Čechov najviac poškodil pri sprístupnení korunovačných klenotov.
Zábery z toho dňa sa na sociálnych sieťach stali hitom v Česku i v zahraničí. Zeman sa tackal a strácal orientáciu. Jeho tím tvrdil, že mal virózu. Česi, i Zemanovi priaznivci, tomu podľa prie-skumov neveria, podľa nich bol prezident opitý.
Jeden z rivalov v prezidentskej kampani, umelec s potetovanou tvárou Vladimír Franz Zemana príliš nesleduje. Virózu si však pamätá. „Priniesol folklór, aký sme očakávali,“ hovorí pre SME.
Gál vraví, že úrad prezidenta so Zemanom stráca. „V Česku je to významná značka, hlavy štátu ako Masaryk či Havel úradu prezidenta postavili pomník. Na Zemana sa bude spomínať cez jeho veselé historky,“ hovorí Gál.
Vydrží do konca? Česi špekulujú, či 69-ročný Zeman na Pražskom hrade vydrží až do roku 2018.
„Nasadil vysoké tempo a každú chvíľu sa k niečomu vyjadruje. Už teraz cítiť únavu osobnosti, akú sme u jeho predchodcov cítili na konci prezidentovania,“ dodáva Pehe.
Zeman pochybnosti nemá. „Spolupracovníci mi hovoria, že som nasadil šialené tempo, ja im hovorím, že ešte zrýchlim,“ povedal v Českej televízii.